Kapitola č. 30: Plán

Odkedy Albus našiel cestu na tajomný ostrov ukrytý uprostred nepreniknuteľnej hmly, ubehli už dva dni. Morgana si po dlhých rokoch vychutnávala niečiu spoločnosť a keby mohla, hádam by aj presvedčila Albusa, aby s ňou zostal. Mal však svoj vlastný život a hlavne, dôležité poslanie. Počas tých dvoch dní mu rozprávala o svojej rodine, o dobe v ktorej žila a spoločne odkrývali mnohé tajomstvá záhadnej krajiny.

Napriek tomu, že Alove liečiteľské schopnosti sú rozvinuté viac než dosť, s Morganinou pomocou odhalil ešte mnohé svoje možnosti a naučil sa, ako ich rozvíjať stále viac. Naučila ho pár kúzel starovekej mágie a vysvetlila mu jej podstatu. Práve to bude potrebovať pri rozhodujúcom stretnutí s Lenarou.

„Ako ju teda môžem vyhnať z Arinho tela? A musím Teressu skutočne zabiť?“ spýtal sa napokon, keď nadišiel čas jeho odchodu.

„Rozhodne to nebude ľahké.“ povzdychla si Morgana a z veľkej knižnice vytiahla starú, v koži viazanú knihu. Chvíľu akoby premýšľala, no potom sa stránky začali samy od seba otáčať, až sa zastavili tam, kde chcela.

„Ako keby niečo v mojom živote bolo.“ povzdychol si, ale pod jej prísnym pohľadom radšej hneď zmĺkol.

„V prvom rade musíš zabiť Teressu. Jej smrť je nevyhnutná, pretože Lenara nikdy časť jej duše dobrovoľne nepustí. Vie, že by to znamenalo jej skazu a to ona nebude riskovať.“ pokračovala, akoby ju neprerušil.

„Ja ale nechcem byť vrah. Aj keď ju nemám rád, nechcem to urobiť. S Lenarou je to iné. Ona je už… ona už vlastne nežije, len prežíva v tele mojej dcéry.“ zúfal si a zložil hlavu do dlaní.

„Rozumiem ti, ale zamysli sa nad tým. Ak Teressu nezabiješ, možno dosiahneš, že sa jej duša vytratí z Aranel, ale Lenara k Teresse zostane navždy pripútaná a mohla by sa vrátiť.“ vysvetľovala trpezlivo a on chápavo prikyvoval.

„V ďalšom kroku budeš musieť Lenarinu dušu odpútať od Aranel. K tomu budeš potrebovať lektvar, avšak tu je jeden problém. V tejto knihe, kde sa hovorí o lektvare Znovuzrodenia, bol aj recept na ten, ktorý potrebuješ k tomuto účelu. Lenže… tá stránka chýba a nikde inde ju nemožno nájsť.“

„Čože? Ako teda mám vedieť, aký lektvar mám uvariť? Nespomínate si aspoň na prísady, alebo čokoľvek, čo by mi pomohlo?“ skríkol zúfalo a rukou si prehrabol svoje čierne vlasy.

„Obávam sa, že ti nemôžem pomôcť, ale ak to niekto dokáže, tak ty. Verím ti a viem, že nesklameš.“ dodávala mu odvahu a on rezignovane prikývol. Bude musieť zájsť za Severusom, azda mu poradí.

„Keď budeme mať lektvar, čo potom?“

„Len čo Lenarina duša opustí telo, je treba ju zahnať kúzlom. To nájdeš v tejto knihe a tvojou výhodou bude to, že Lenara sama proti tebe nebude môcť bojovať. Jej sila spočíva v spojených magických jadrách všetkých osôb, ktoré ovláda, ale ona sama na teba nemôže zaútočiť, kým budete na tomto ostrove. Práve preto sa toto všetko musí odohrávať tu v Avalone.“ vysvetľovala a Albus od prekvapenia zabudol zavrieť ústa.

„Prečo na mňa tu v Avalone nemôže útočiť? A vlastne, ako by mohla bojovať, keď opustí telo?“

„Lenara sa zmení na niečo ako podobné duchovi a hoci to nie je zvyčajné, dokáže čarovať. Lenže po jej smrti som očakávala, že tento deň nastane a moje ochranné kúzlo zviaže jej schopnosti v okamihu, keď bude sama.“

„Aspoň jedna dobrá správa. Hádam ma teda nezabije.“ uškrnul sa a pomyslel si, že to aj tak nie je práve veľká útecha. „Takže ešte raz. Stane sa zo mňa vrah, potom musím svojej dcére naliať do krku lektvar, ktorý ani neviem, či je správny a keď to bude fungovať, stačí jedno kúzlo a Lenara je fuč?“

„Veľmi zjednodušene povedané, ale v podstate to tak je. Viem, že sa ti to zdá nepredstaviteľné, ale ak sa to podarí, bude to fungovať. Lenara zmizne navždy a ty budeš tým, kto zbavil čarodejnícky svet ďalšieho zla, tak ako kedysi tvoj otec.“ riekla mierne.

„Hm, keby ocko vedel, že idem v jeho stopách, asi by tým moc nadšený nebol. Ale rozumiem, čo mi chcete povedať. Takže keď prídem na to, ako uvariť ten lektvar, musím pripraviť plán, ako dostať Lenaru a Terresu sem na ostrov. Hm, to bude zaujímavé plaviť sa pár dní skrz hmlu s vedomím, že ma môže Lenara každú chvíľu zabiť.“ poukázal a na jeho prekvapenie sa MOrgana usmiala.

„Vezmi si tento amulet. Keď budeš potrebovať nájsť tento ostrov, len na mňa pomysli a on ťa ku mne dovedie. Je založený na pôsobení vzájomnej pokrvnej mágie a nebyť toho, že si mojim potomkom, nikdy by si tento ostrov predtým nenašiel. Hmly bývajú veľmi zradné a nejeden nešťastník v nich stratil orientáciu a zahynul. Len priamy potomok strážkyne ostrova ho môže nájsť, hoci mu to bude chvíľku trvať.“ vysvetlila a on pozrel na malú sklenenú guľôčku osadenú do strieborného slnka. Bol ním očarený a bez meškania si ho zavesil na krk, bezpečne ho ukryjúc pod habit.

„Ďakujem. Dúfam, že sa uvidíme čo najskôr, aby táto nočná mora konečne skončila.“ povzdychol si a vykročil smerom k okraju ostrova, kde už naňho čakala jeho loďka.

„Vezmi si tú knihu. Okrem kúzla, ktoré budeš potrebovať, by si v nej mohol nájsť niečo užitočné, čo by ti pomohlo zachrániť dcéru.“

Albus s takmer posvätnou úctou vzal do rúk ťažkú knihu a nastúpil do člna. Na malý okamih sa ich pohľady stretli a obe tváre presvetlil chápavý úsmev. Hmla naokolo sa rozostúpila, len čo Morgana, strážkyňa ostrova zdvihla ruky a sústredene zamrmlala neznáme kúzlo.

„Buď opatrný a čoskoro dovidenia.“ lúčila sa s ním a priala si, aby sa videli čo najskôr. Nielen, že jej dcéra prestane páchať zlo a hádam jej duša konečne nájde pokoj po smrti, ale i ona sama by mohla konečne nájsť pokoj a ísť na druhý svet, kde mala byť už pred mnohými a mnohými rokmi.

Len čo Albus pristál na brehu, hmlistá clona sa za ním uzavrela a ukryla svoje tajomstvo. Vzal do ruky Morganinu knihu a bez meškania sa premiestnil domov. Nevšimol si pritom dve postavy stojace obďaleč.

„Nie, nie, nie, nie!!!“ kričala Lenara, len čo spoznala Albusa vystupujúceho z člnu. „Toto sa nemalo stať. Prišli sme neskoro.“ kričala a Teressa sa len krčila v ústraní, vyhýbajúc sa hnevu svojej pani. „Musíme sa k nemu dostať skôr, než sa on dostane k nám. Ideme, Teressa. Skončíme to s Albusom Potterpm raz a navždy.“ povedala panovačne a jej spoločníčka ju bez jediného slovka protestov nasledovala, nevedno kam. Už dávno zistila, že jej táto služba nepriniesla to, čo čakala a keby mohla, už dávno by sa od svojej panej odvrátila. Lenže nemohla. Nebola pripravená zomrieť a tak poslúchala na slovo ženu, ktorá mala jej osud vo vlastných rukách, aj keď sa to priečilo jej svedomiu.