FENIX TEAM POKRAČUJE

!!!FÉNIX TEAM OPĚT NA SCÉNĚ!!!
POMALU SE NÁM HLÁSÍ REDAKTOŘI A TAK OPĚT OBNOVUJEME ČINNOST, DOUFÁME ŽE KU PROSPĚCHU VŠEM FANDŮM HP

Zájemci o psaní článků pište na: ICQ 417-384-865

Nyní mi jedna Slovenka dala k dispozici její pokračování HP7. Pokud se vám to bude líbit, uveřejníme další kapitoly :) Navazuje to přímo na epilog

Sháníme Čechy na překlad fanouškovského pokračování ze slovenštiny do češtiny. Zájemci pište na ICQ 313-108-918

Kapitola č. 7: Nové družstvo

Keď v tenistý deň ráno do Bradavíc prišla pošta, jedna snežná sova zamierilak Nebelvírskemu stolu a vyhľadala Albusa. Ten od radosti zvýskol a rýchlo Hedvigeodviazal dva zvitky pergamenu z nohy. Pozrel na ne a jeden podalbratovi, ktorý sedel vedľa neho. Čítal otcov list dookola niekoľkokráta žiaril šťastím. Aj James sa usmieval. Síce ešte rodičom nestiholnapísať, ale oni naňho samozrejme mysleli. Veľmi ho potešila najmä otcovapochvala za jeho správanie a rozhodol sa, že v tom bude pokračovať,ak to znamená, že to otca poteší. A nielen to, mal Albusa ráda nevadilo mu tráviť s ním svoj voľný čas. Jeho priatelia sa stalipriateľmi ich oboch.

Ale Albus si našiel aj svojich vlastných a spolus Rosie a Arniem Nelsonom sa stali novou Nebelvírskou trojicoupodobnou Harrymu, Ronovi a Hermione. Nie že by to niekto z nich čo i lentušil, ale učitelia v zborovni často žartovali o tom, že sa vrátilispäť o niekoľko rokov, keď v školských laviciach sedeli rodičiatýchto detí. Pri stoloch vo Veľkej sieni sedelo už len pár oneskorencova aj tí už dojedali posledné sústa. Albus s Jamesom medzi nimi, keďk nim zozadu pristúpila vysoká postava a čakala, kým si ju všimnú.

„Dobré ráno,chlapci.“
„Ahoj, strýkoGeorge.“ pozdravili zborovo James, Al a Rosie. Na vyučovaní ho oslovovalititulom profesor, ale dnes je sobota a oni nie sú na hodine.

„Počujte vytraja, Neville vám to už určite vravel, ale chcel som vám to pripomenúť. Dnesje konkurz do Nebelvírskeho famfrpálového družstva a ja by som vás tam rádvidel, čo vy na to?“

„Ten konkurzvedieš ty? Myslel som, že to má na starosti kapitán družstva.“ divil sa James.
„To síce áno, aleminuloročné družstvo bolo zložené prevažne zo študentov 6. a 7. ročníkua tak je potreba vytvoriť takmer celé nové družstvo. Takže ma Nevillepožiadal, či by som mu s tým nepomohol. A tomu som nemohol odolať.“dodal so šibalským úsmevom na tvári.

„James, cezprázdniny som si všimol, že by si mohol byť veľmi dobrý obranca, čo myslíš?“
„To by bolosuper.“ nadšene prikyvoval chlapec.

„A čo ty Al?Pokúsiš sa byť ďalším skvelým chytačom v rodine Potterových?“ žmurkolučiteľ na mladšieho z bratov.
„Ale ja sommyslel, že prváci hrať nemôžu.“ divil sa Al.

„To bola pravdapredtým, než na túto školu nastúpil váš otec. Bol to najmladší chytač zaposledných 100 rokov, ako vtedy povedala profesorka McGonagallová. Odvtedy sícenehral žiaden prvák, ale rozhodne to nebolo preto, že by nemohol. Tak čo? Videlsom vás lietať všetkých ešte skôr než ste sem prišli. A som rád, stevšetci zdedili nadšenie a talent pre túto hru. To platí aj pre teba,Rosie. Ron by bol rád, keby si sa zapojila.“

„Ja viem, ocko mito vravel, ale myslím, že túto úlohu prenechám Hugovi. Ja sa radšej budemvenovať štúdiu.“ zahlásila dievčina a zatvárila sa veľmi dôležito.
„Ty si úplne akotvoja mama, vieš to?“ spýtal sa pobavene George a pokrútil hlavou.Dievčatku sa na tvári rozžiaril nadšený úsmev. „Tak ako myslíš, ale samozrejmesa môžeš prísť pozrieť a povzbudiť nás, dobre?“

„Prídem rada,strýko.“ pritakala.

Venoval im eštekrátky pohľad a odkráčal do svojho kabinetu. Sám pre seba sa usmieval.Keby mu niekto niekedy povedal, že sa vráti do Bradavíc ako učiteľ, a žeho tá práca bude navyše tešiť, bol by sa mi vysmial. Tu, obklopený deťmisvojich priateľov a príbuzných, čerpal energiu potrebnú pre život. Pobratovej smrti skoro prestal žiť vlastný život, no v Bradaviciach našielnový zmysel a rany na jeho duši sa pomaly, ale isto zacelili. Prezliekolsa rýchlo do svojho starého famfrpálového habitu, ktorý mu aj po rokoch padolako uliaty a s metlou v ruke zamieril na ihrisko, kde už saschádzali prví záujemci do družstva.

Postavil sa vedľaNevilla a spoločne sledovali stále nových prichádzajúcich.
„Tak toto budeasi veľmi dlhý deň.“ skonštatoval Neville a pozrel na svojho priateľa,ktorý si zrejme myslel to isté. George však mal s famfrpálom skúsenostia vedel, že pri prvom pokuse ich dosť vypadne. A tak aj bolo. Najprvich rozdelil do skupiniek po 10 a nechal ich preletieť koliečko okoloihriska. Netrvalo dlho a viac ako polovica adeptov bolo vyradených. Potomich rozdelil do skupiniek podľa postu, na ktorom chceli hrať a samotný konkurzzačal.

V tejto fáze sa k Georgovi na pomoc pridali dve pôvodné členkydružstva, Bella Brightonová zo 6. ročníka a piatačka Sarah Englová. Obehrali na poste strelcov. Tie preverovali obrancov na jednej strane ihriska, kýmGeorge vyberal 2 odrážačov. Záujemcov bolo asi 15 a on ich najprv preveril na zemi. Potom, keď vybral 5najlepších, ktorí sa do potlouku dokázali trafiť presne a vhodnou silou,vzniesol sa do vzduchu s každým z nich a vo dvojici odrážalijeden potlouk za druhým, kým nevybral tých najlepších, Roba Willisaa Petra O’Donella. Dievčatá si už tiež vybrali obrancu a dokoncatretieho strelca. Samozrejme, ako George s Nevillom predpokladali,obrancom sa stal James a strelcom Alov priateľ Arnie.

Teraz prišlanajviac očakávaná časť konkurzu, výber chytača. Albus nakoniec podľaholpokušeniu a za podpory svojho brata a kamarátov sa rozhodol tiežskúsiť šťastie. Všetci členovia družstvaaj tí, čo v konkurze neuspeli sa teraz posadili na tribúnu a sozáujmom sledovali výber. George mal vlastný nápad, ako chytača vybrať. Očarovalloptičku len o málo väčšiu než je skutočná zlatonka a bola žiarivočervená, aby bola dobre viditeľná.

Samozrejme použil kúzlo, vďaka ktorémulietala rovnako rýchlo. Jeho zámerom bolo vyskúšať, ktorí adept chytí túto,ktorú vidieť dobre a najlepších dvoch bol rozhodnutý odskúšať s pravou zlatonkou, ktorá sa hľadá ťažšie.Stálo pred ním 8 chlapcov, ktorých rozdelil do dvojíc. Každá dvojica vzlietlado vzduchu a ten, ktorý ju chytil prvý, postúpil ďalej. Ich počet boloptimálny, preto nemusel premýšľať, ako ich kombinovať a dvojice vyhovovali najlepšie.

Boli to prevažnedruháci a tretiaci a Al bol medzi nimi najmladší. Ale nikohoneprekvapilo, že sa dostal do najlepšej dvojice, ktorá mala striehnuť na pravúzlatonku. Sotva malá loptička zatrepotala krídelkami a vzniesla sak oblohe, Al naskočil na bratovu Kométu a než sa druhý chlapec stiholspamätať, pristál na zemi so trepotajúcou sa zlatonkou v pravej ruke.Z tribúny sa ozval nadšený jasota potlesk a všetci sa rozbehlik svojmu novému chytačovi. Rosie sa mu vrhla okolo krku a brat hospokojne poklepal po ramene. Osobne mu prišli blahoželať aj Nevilles Georgom a Albus bol neuveriteľne šťastný. Podal bratovi jeho metlua dúfal, že teraz aj on od rodičov dostane vlastnú. Bude ju potrebovať.

Slnko nadBradavicami pomaly pohasínalo a na ihrisko sa znieslo šero. Profesorizahnali svojich študentov do hradu a bolo na čase, pretože vonku sa užciteľne ochladilo. Po večeri vo Veľkej sieni objavili študenti Nebelvírskejfakulty vo svojej spoločenskej miestnosti nejaké zákusky a maslové ležáky,ktoré im v kuchyni objednal ich vedúci fakulty na oslavu nového famfrpálového družstva.

Všetci sa nadšenepustili do pripravených pochúťok a keď sa všetci dostatočne vyrozprávaliz prvotného nadšenia, bratia James a Albus si spoločne sadli ku krbua začali písať listy rodičom. každý im vyrozprával svoje zážitkyz konkurzu a nakoniec ich poslali Jamesovou sovou, ktorej dal menoAlfréd. Napokon hlasy pomaly utíchali a v spoločenskej miestnosti sarozhostilo ticho. Pod rúškom noci spali celé Bradavice a nik ani lennetušil, že tam niekde v diaľke pod povrchom vrie niečo, čo sa ďalejnechce skrývať. Zlo bolo pripravené znovu zaútočiť.

Kapitola č. 7: Prvý krát po rokoch

Teddy zanechal Harryho samého v pracovni. Ten ešte chvíľu ticho sedel, no potom vytiahol brko a pergamen a začal písať dlhý list svojmu synovi. Najskôr napísal Alovi, ale hneď potom samozrejme Jamesovi. Nezabudol mu napísať, že má radosť z toho, ako bratsky sa správa k Albusovi a nech ako bratia aj naďalej držia spolu.
Obom im podrobne opísal Lilinu oslavu a v jej mene obom poďakoval za darčeky, ktoré jej venovali. Keď boli oba listy pripravené k odoslaniu, zavolal z okna na Hedvigu, ktorá sedela na bydielku pred domov. Zrejme sa práve vrátila z lovu, lebo v zobáku držala mŕtvu myš. Potichu zahúkala a priletela k Harrymu, ktorý jej opatrne priviazal oba zvitky na nohu.

„ Leť, kamarátka moja.“ rozkázal jej a naposledy ju opatrne pohladkal po hlave.

Nato sa ona vzniesla do vzduchu a za chvíľu nebolo možné vidieť nič, len čiernu škvrnu na oblohe, vzďaľujúcu sa smerom k Bradaviciam.Spokojný Harry sa potichu presunul do spálne, kde už pokojne spala Ginny. Než vošiel do sprchy, opäť zakúzlil Silencio, aby ju šum tečúcej vody nezobudil. Potom si aj on ľahol vedľa nej a ešte chvíľu pozoroval jej anjelsky krásnu tvár, kým nezaspal.

Zobudil sa zrejme neskôr, než zvyčajne, pomyslel si, pretože Ginnino miesto vedľa neho bolo prázdne. Rýchlo vstal, prezliekol sa a než vyšiel z izby, očaroval posteľ, ktorá sa úhľadne postlala. Ginny aj s Lili boli už v kuchyni a spoločne pripravovali raňajky. Miešané vajíčka so slaninou. Vôňa pečenej slaniny sa niesla celou miestnosťou a len čo sa posadil ku stolu, objavil sa pred ním tanier tenkých, do chrumkava vypečených plátkov údeniny.

„ Dobré ráno, ako ste sa vyspali?“ spýtal sa oboch a zoširoka sa na ne usmial. Aj ony sa usmiali a spiklenecky na seba žmurkli.

„Veľmi dobre“ odpovedali zborovo. Mali svoje malé tajomstvo a rozhodli sa nechať si ho pre seba. O malú chvíľu sa k nim pridal aj Teddy a všetci nadšene hovorili o všetkom možnom. Bola sobota a normálne Harry nemusel ísť do práce, no na dnes si naplánoval návštevu Draca Malfoya. Nevedel presne, čo od toho očakávať. Za tých posledných 19 rokov sa stretli len niekoľkokrát a nikdy si nevymenili viac než pár zdvorilostných fráz či pozdrav. Harry bol ten, ktorý na ministerstve svedčil proti Luciusovi, ale aj ten, ktorý prosil, aby Draco a Narcissa neboli potrestaní. Ako už povedal Kingsleymu, mal k tomu svoje dôvody a čo sa Draca týkalo, rozhodol sa dať mu šancu. Ako raz povedal Sirius, každý je v pätnástich idiot. Ale dnes prvý krát ide za Dracom, aby s ním hovoril. Bol z toho stretnutia dosť napätý. Nepovedal o tom nikomu okrem Kingsleyho. Ani Ron či Hermiona by zrejme nepochopili jeho správanie.

Keď sa zrazu objavil v hale v cestovnom plášti a oznámil Ginny, aby ho nečakala s obedom, pretože sa zdrží, pozrela naňho prekvapene, no nevyzvedala. Vedela, že keď bude chcieť, povie jej o tom. Rozlúčili sa a Harry sa premiestnil neďaleko Malfoyovho starého panstva. Draco tu žil som svojou ženou a synom a s matkou, ktorá bola sama od doby, čo Lucius skončil v Azkabane.

Panstvo bolo veľkolepé a dobre udržiavané ako vždy. Pozemky prislúchajúce k domu boli rozľahlé a kľudne by na nich mohlo stáť ešte niekoľko ďalších domov. Malfoyovci si vždy zakladali na moci a luxuse, a Draco nebol iný. Dlhými a rýchlymi krokmi prešiel krížom cez záhradu a uchopil do ruky ťažké mosadzné klopadlo, aby ohlásil svoju návštevu. Otvoril mu domáci škriatok a vyzval ho, aby vstúpil.

„ Čo si prajete?“ spýtal sa ho a zostal čakať pred ním, kým Harry neprezradil účel svojej návštevy. Potom sa stratil v jedných dverách, ktoré zrejme viedli do prijímacieho salónu. Netrvalo dlho a dvere sa otvorili. Vyšiel z nich vysoký muž s blond vlasmi sčesanými dozadu. Keby mal Draco dlhšie vlasy, jeho podoba s otcom by bola ešte väčšia. Na jeho tvári sa zračil povýšenecký výraz, ale aj prekvapenie. Nikdy by nečakal, že ho navštívi jeho najväčší nepriateľ zo školských čias, sám Harry Potter osobne.

„ Ty?“ spýtal sa prosto a čakal.

„ Tiež ťa rád vidím, Malfoy.“ odpovedal mu Harry rovnako chladným tónom.

„ Prečo si prišiel?“ vyštekol naňho pán domu. „ Nestačilo ti, že už si nám dosť zničil životy? Stále nemáš dosť?“ kypel zlosťou. Než ktokoľvek stihol niečo ďalšie povedať, vo dverách sa objavila Narcissa Malfoyová.

„ To by stačilo, Draco.“

„ Dobrý deň, pán Potter.“ povedala chladne, no bez náznaku zlosti. Zrejme aspoň ona pamätala na to, že Harry Dracovi zachránil život a jej vlastne tiež.

„ Čomu vďačíme za vašu návštevu?“ spýtala sa vecne a rukou naznačila, aby sa všetci presunuli do salónu.

„ Som tu služobne, povedal by som“ odpovedal Harry, len čo sa posadil dokresla naproti Narcisse a Dracovi. Zdalo sa, že pri slove služobne Draco zbledol ešte viac, no z jeho výrazu sa vytratila všetka zlosť, ktorá vytryskla na povrch tam v hale.

„ Som tu, aby som vám osobne oznámil, že Lucius Malfoy je po smrti.“ Tak a je to vonku, dodal v duchu sám pre seba. Čo chceš robiť ďalej? Prejaviť im ľútosť? Všetci v tejto miestnosti vedia, že ho neľutuješ a nikdy nebudeš.

„ Takže si prišiel osobne, aby si sa radoval z našej straty?“ spýtal sa Draco a jeho tvár opäť zosinela zlosťou.

„ Nebýva zvykom, že sa úmrtie v Azkabane oznamuje osobne. Telo sa spáli a oznámenie rodine príde sovou. Ministerstvo neberie ohľady na pozostalých u väzňov ako bol Lucius.“ povedal pokojne a snažil sa nevnímať Dracovu zlosť. Keď to vravel, pozeral pritom do svetlých oči jeho matky.

„ A neprišiel som, aby som sa tu radoval, ale preto, že hoci sme sa v škole neznášali, boli sme spolužiaci. A uvedom si, že aj ja som mal blízkeho človeka, ktorý poznal utrpenie Azkabanu. Síce tam nezomrel, no ja som nikdy nemal možnosť ho ani len pochovať a o to horšie som jeho smrť niesol. A aj keď si to tvoj otec zaslúžil, bol to tvoj otec a ja som si myslel, že by si mu chcel vystrojiť dôstojný pohreb, ako sa patrí. Nemusíš mi za to ďakovať, to by som od teba ani neočakával. Ale neurážaj ma tým, že si myslíš, že som sa ti prišiel vysmiať do tváre. Čo bolo, bolo a je to za nami. Uvedom si Malfoy, že už nie sme deti a ak sa tak aj naďalej budeme správať, ako myslíš, že sa budú k sebe správať naše deti?“ na konci tohto výbuchu sa už len ťažko ovládal. Zrejme je to stále rovnaký tupec ako kedysi. Aspoň čo sa týka jeho predsudkov k Harrymu.

„ Máte pravdu, pán Potter. Ceníme si toho, že sa budeme môcť s manželom rozlúčiť.“ pokojne povedala Narcissa Malfoyová. Tá žena to niesla s absolútnym pokojom.

„ Draco?“ pozrela na syna a v tom jedinom slove jasne vyjadrila, že očakáva od neho odpoveď. Ten, ešte stále prekvapený Potterovými slovami, prikývol.

„ Áno, mama. Vystrojíme mu pohreb. Ak ma ospravedlníte, pôjdem si niečo zariadiť.“ Vstal a s pohľadom upreným k zemi odišiel zo salónu. Keď Harry s Narcissoi osameli, žena naňho uprela svoje oči a spýtala sa:

„ Prečo to pre nás robíte? Myslela som, že nás nenávidíte. Môj manžel aj syn vám toho za tie roky spôsobili veľa problémov a priznám sa, nebránila som im v tom. Poznala som vášho otca a myslela som, tak ako ostatne väčšina, že ste rovnako namyslený a arogantný ako on. Dnes vidím, že som sa vo vás mýlila.“

„ Máte pravdu, nie som ako môj otec, hoci nesúhlasím s tým, že bol arogantný. A kým odpoviem na vašu otázku, ani Draco nie je ako jeho otec. Sám som teraz otcom a vidím, ako veľmi nás ovplyvňuje výchova. Vždy som Draca neznášal a viem, že nikdy nemôžeme byť priatelia. Ale kvôli mojim deťom by som rád skončil s tou otvorenou nenávisťou. Nechcem, aby si naše deti medzi sebou budovali rovnako nepriateľské vzťahy len kvôli našim vzájomným predsudkom.“

„ To sú naozaj veľmi múdre slová, pán Potter. Kiež by to pochopil aj môj syn. Po udalostiach posledných rokov som sama bola nútená prehodnotiť svoje názory. Zachránil ste môjho syna z plameňov a oboch nás pred Azkabanom. Nemyslite si, že som na to zabudla. Ale nikdy som vám za to nepoďakovala. A dnes....som naozaj rada, že sú ľudia, ktorí nemyslia len na seba a dokážu odpúšťať.“

„ Áno, sú veci, ktoré môžme odpustiť a nie je dôvod tak neučiniť.“

„ Iste. A keď už sme hovorili o deťoch, môj vnuk, Scorpius...“

„ Viem, chodí do rovnakého ročníku ako môj syn.“ skočil jej do reči Harry.

„ Scorpius nie je ako Draco. je oveľa viac ako jeho matka, Helena. A hoci bol zaradený do Zmijozelu, je to skromný a inteligentný chlapec.“ ďalej nepokračovala, ale Harry porozumel.

„ Nič by som nenamietal, keby moji chlapci našli priateľov aj mimo Nebelvírsku fakultu, dokonca ani keby šlo o syna Draca Malfoya.“

„ Neviem, či by s tým rovnako súhlasil Draco, ale ako sme sa všetci presvedčili, nesmieme súdiť ľudí len podľa toho, z akej rodiny pochádzajú. A ja to nezabudnem pri vhodnej príležitosti pripomenúť, spoľahnite sa.“

„ Bol by som radšej, keby Draco došiel k istým záverom sám a čo sa týka detí, nechal by som na nich, ako sa rozhodnú.“

„ Samozrejme. Ešte raz ďakujem a verím, že toto nie je naše posledné stretnutie.“

„ To určite nie. Tak teda, všetky potrebné papiere na prevoz tela vám budú doručené v priebehu niekoľkých dní. Prajem pekný deň, madam“

Narcissa ho osobne odprevadila k dverám a potom sa vrátila k svojim povinnostiam. Harry sa svojou návštevou presvedčil, že hoci je táto žena veľmi hrdá, dokáže svoju chybu otvorene priznať a nedrží sa svojich zásad len preto, že jej ich vštiepili. Je to žena, schopná rozhodovať sama za seba. Možno raz aj jej syn pochopí to, čo pochopila ona.

Navštivte www.tipandwin.cz a zasoutěžte si spolu s ostatními fanoušky o 15,000 Kč :)
Nevíte, jak soutěžit? Zde : http://www.tipandwin.cz/_faq.php najdete odpověď :)

Doufám, že jste si naší práci vážili, bavilo vás překlad číst a že ikdyž si pár ubožáčků zkopírovalo překlad k sobě, tak víte, kdo je jeho pravým autorem ;-) Koneckonců návštěvnost přes 80.000lidí denně v době "největší slávy", články v novinách i zmínky v tv jsou toho důkazem ..

Tak jsem sem opět zavítal a vidím, že někteří lidé nemohli najít překlad, a tak jsem sem hodil link :) Pokud byste někdo měl problémy, kontakt na někoho od nás je ICQ: 313-108-918

Český překlad v .DOC je ke stažení zde

Ahoj všichni :)

náš překlad už asi máte a tak co bude dál? Percy založil www.dennivestec.cz, který by mohl být takovou náhradou. Já ještě připravuje soubor pár článků, které o nás byly napsány.



Pár slov od Fénix týmu:

U následujícího textu jsme strávili mnoho a mnoho hodin, takže doufáme, že máte z překladu radost, protože z vaší radosti máme radost zase my, překladatelé. Hrozná věta, co? Co byste taky chtěli, po tolika hodinách korekcí ;-)
Tak tedy pokračujme drobným poděkováním:

Začnu u Roxerda, zakladatele Fénix teamu, to je onen Man with the plan, ten, bez něhož bych tento text dnes nemohl psát. Web pouze nezaložil, sám se podílel na překladu a také na upravení a korekci každé kapitoly, které k nám občas od překladatelů dorazily v hrozném stavu. Je to také ten, který nás popoháněl, když nebyl k dispozici Lukáš, další z našich spolupracovníků, ten, jehož stálé pobídky k rychlejší práci zajistily vyšší rychlost překladu.

Nyní poděkování všem překladatelům, bez nichž bychom byli opravdu ztraceni. Zvolna navazuji korektory, kteří byli často zároveň překladateli. Bez nich by bylo nejspíše možné tento text číst, avšak jen stěží tak kvalitní, jak byl. Závěrem pak finální korekce, s níž jsme strávili mnohem více času než jsem tušil: tady děkuji primárně těmto jménům: Melinho, Gorash, Missbee. Doufám že jsem zapomněl málo lidí, těm se předem moc a moc omlouvám, ale znáte to, no ;-)

Přidávám také dík slovenskému týmu Záškodníků, který našemu webu přidal děťátko v podobě slovenského překladu.

P.S. Poslední dík patří vám všem, kteří jste nás četli/čtete/budete číst. Ciao ;-)

strifer

//

Já bych zase rád poděkoval striferovi, bez kterého by překlad rovněž nebyl. Byl k dispozici téměř non-stop, překládal, korigoval, pracoval ze začátku na slovenské verzi a sháněl a dirigoval ostatní překladatele.

Jeho práce si nesmírně cením a myslím si, že největší odměnou jak pro něj, tak pro mě, tak pro všechny ostatní, byly vesměs kladné ohlasy v komentářích a maily, kterých nám příšel nespočet ;-)

Striferovi ještě svůj dík vyjádřím někdy osobně.