Kapitola č. 26: Dokonalé šťastie

Ginny podišla k Harrymu a vrhla sa mu do náručia.

„Žiješ. Ty naozaj žiješ.“ šepkala a on ju hladkal po vlasoch a snažil sa ju utíšiť.

„To nič, Ginny. Som v poriadku a odteraz už budeme spolu.“ sľuboval a na dôkaz svojich slov ju pobozkal. Avšak v tej chvíli nemohol zostať. Priviedol Ginny k jej rodičom, ktorí mu nadšene gratulovali a nechal ju tam s nimi, zatiaľ čo on vybehol z Veľkej siene, akoby mu za pätami horelo. Chodba bola prázdna a nikde ani stopy po tom, koho hľadal. Jeho kroky nevedno prečo viedli do podzemia k učebni lektvarov. Opatrne otvoril dvere a tam ho uvidel. Stál pri katedre, otočený chrbtom k nemu.

„Ocko?“ zašepkal Harry a odrazu sa cítil ako malý chlapec, ktorým ešte prednedávnom bol.

„Tu som, Harry.“ odpovedal potichu a čierne oči spočinuli na chlapcovej tvári. PO asi sekundovom zaváhaní sa Harry nezdržal a objal ho. Potreboval sa uistiť, že to nie je len prelud. Chcel vedieť, že jeho otec žije a už ho nikdy neopustí. Jeho pocity v ňom vírili ako mocné tornádo, ktoré nešlo utíšiť. Radosť, smútok, zúfalstvo, hnev… To všetko sa v ňom miesilo a chcelo von. Nakoniec si všetky tie zmiešané pocity našli cestičku a Harry začal päsťami biť Severusovi do hrude.

„Prečo si to urobil? Celý ten čas si ma nechal myslieť si, že si mŕtvy… Neveril som tomu, odmietal som to a stále som dúfal, že sa tu odrazu objavíš…“ kričal chlapec a zadúšal sa slzami. Znovu cítil všetku tú bolesť, ktorá ho gniavila keď si myslel, že ho navždy stratil.

Severus len ticho stál a nechal svojho syna, aby to zo seba všetko dostal.

„Vieš ako mi bolo, keď som ťa tam videl ležať v krvi? Zúfalo som hľadal pomoc, ale bolo neskoro… myslel som… nechal si ma samého.“ vzlykal Harry a sila jeho úderov slabla.

„Odpusť, nechcel som ti tak ublížiť.“ zašepkal Severus a jeho hlas sa lámal pod náporom vlastných emócií. Harry pozrel svojmu otcovi do očí a prvý krát v nich zazrel slzy. Pravé nefalšované slzy a obrovskú ľútosť, ktorú ten muž cítil.

„Tak veľmi si mi chýbal, ocko.“ zašepkal Harry a lavína, ktorá sa v ňom pred chvíľou utrhla, konečne utíchla. Ťažké bremeno, ktoré zvieralo Harryho srdce spadlo a on bol konečne skutočne šťastný. A nielen on, ale i Severus si konečne vydýchol.

„Povedz mi, ako sa ti podarilo…“ spýtal sa Harry, no jeho otec zamietavo pokrútil hlavou.

„Myslel si, že som mŕtvy a nechal jedného Smrtijeda, aby sa zbavil tela tak, aby ma nik nenašiel. Ani jeden nezistil, že ešte žijem. Ale zvyšok ti vysvetlím neskôr. Mal by si ísť za svojimi priateľmi a radovať sa zo svojho víťazstva.“ poradil mu. Nechcel mu hovoriť, že ho skoro roztrhali vlci v lese, kam ho pohodili. Bol by sa vtedy vzdal bez boja, keby nie Harryho. Dal mu sľub, že ho neopustí a ten chcel dodržať. Len spomienky na Harryho ho držali pri živote.

„Bez teba nikam nejdem. Myslím, že pár ľuďom dlžíš vysvetlenie.“ uškrnul sa Harry a ťahal Severusa späť do siene.

Ako prvý sa spamätal Brumbál.

„Pre lásku Merlina, si to skutočne ty, Severus? Ani nevieš, ako rád ťa zase vidím. Aj teba, Harry. Neviem ako…ale to je teraz jedno.“ usmial sa a oboch och tuho objal. Snape sa pritom tváril, akoby mu do krku naliali nejaký jed, ale tiež bol rád, že je konečne späť a nemusí sa skrývať.

Všetky pohľady sa upierali na nich a keď Sirius podišiel ku Snapeovi, zadržali dokonca dych.

„Vitaj späť. Som rád, že je Harry konečne šťastný. Lebo poviem ti, zaskakovať za teba…je fuška.“ uznal Sirius, ktorý po chvíľke strávenej s Harrym musel uznať, že Snape mu bol dobrým otcom a to bolo hlavné.

„Vďaka. Myslím, že si sa s tým celkom dobre popasoval.“ odpovedal mu Snape a natiahol ruku. Sirius chvíľu váhal, no prijal a jediným stiskom ruky spečatili svoje prímerie.

„A my dvaja si ešte pohovoríme o tom tvojom hrdinstve.“ pokarhal Harryho Sirius, no pohľad, ktorý mu venoval hovoril, že mu nesmierne odľahlo že ho vidí živého.

„Tak k tomu by som tiež rád niečo dodal.“ spražil ho pohľadom aj Severus a Harry prevrátil očami.

Vo Veľkej sieni to zašumelo a všetci sa začali obzerať po škodách, ktoré boli napáchané. Kto mohol pomáhal zraneným, ktorých bolo síce dosť, ale akoby zázrakom nik nezomrel.

„Sila Obety lásky.“ žmurkol na Harryho Brumbál a stratil sa v dave.

Harry so Snapeom tiež pomáhali, no okolo poludnia ďalšieho dňa náhle Snape prehovoril:

„Ak chceš, zostaň. Ja musím ešte niekam zájsť.“

Harry prikývol, že rozumie.

„Prídem za vami neskôr. Konečne sa budem môcť stretnúť so svojim bratom a nie ho len pozorovať len z diaľky.“ povedal a pri tej predstave ho zaliala nová vlna nadšenia. Ani sa nepozastavoval nad tým, že Severusa správa o jeho synovi neprekvapila. Teraz keď vedel, že Severus žije, nepochyboval o tom, že bol celý ten čas niekde nablízku a neraz to bol on, kto mu pomohol z problémov.

Calwen práve prichádzala zo školy, keď pri bránke svojho domu uvidela stáť akúsi postavu v tmavom oblečení. Srdce jej divoko búšilo a ona pridala do kroku. Keď k nej otočil svoju tvár, tú ktorá sa jej zjavovala posledných šesť rokov len v snoch, kolená sa jej podlomili a hlava zatočila. Zachytil ju práve včas, aby nespadla na zem.

„Severus?“ zašepkala a opatrne k nemu natiahla ruku. Dotkla sa dlaňou jeho tváre, ktorú teraz zdobila dlhá tenká jazva. Bol to skutočne Severus z mäsa a kostí a než stihla vysloviť jediné slovko, zovrel jej pery v náruživom bozku.

„Tak dlho som chcel toto urobiť.“ pošepol jej a zdvihol ju v náručí. Bola ľahká ako pierko a preniesol ju cez bránku až k domu.

„Povedz, však sa mi to len nesníva? Lebo ak je toto sen, tak sa z neho nechcem nikdy zobudiť.“ povedala a oprela si hlavu o jeho hruď.

„Nie je to sen. Som tu s tebou a už nikdy ťa neopustím. Zostanem tu s vami, s tebou a s naším synom.“ uistil ju a očami prešiel po okolí, aby našiel koho hľadal. Brian pobehoval so psom po záhrade a keď zachytil jeho pohľad, nadšene mu zamával.

„Môžeš mi odpustiť?“ spýtal sa jej.

„Bolo ti odpustené dávno pred tým, než si sa spýtal.“

„Milujem ťa, Calwen. Chceš sa stať mojou ženou?“ požiadal ju a ona súhlasne prikývla.

„Som navždy len tvoja.“

Svoj sľub spečatili bozkom a potom ruku v ruke vykročili za Brianom a Connie. Malý chlapec bol rád, že konečne má svojho ocka a keď sa k nim pridal aj Harry, bolo ich šťastie dokonalé.

KONEC