!!!FÉNIX TEAM OPĚT NA SCÉNĚ!!!
POMALU SE NÁM HLÁSÍ REDAKTOŘI A TAK OPĚT OBNOVUJEME ČINNOST, DOUFÁME ŽE KU PROSPĚCHU VŠEM FANDŮM HP

Zájemci o psaní článků pište na: ICQ 417-384-865

Nyní mi jedna Slovenka dala k dispozici její pokračování HP7. Pokud se vám to bude líbit, uveřejníme další kapitoly :) Navazuje to přímo na epilog

Byly přidány 11. - 13. kapitola (po korekci) sem: http://hp7-deathlyhallows.blogspot.com/2007/10/fan-pbhy.html

Během víkendu přibyde, pokud se to časově stihne, zhruba 30 novýc kapitol a první česky :)

Kapitola č.15: Ticho pred búrkou
31. Október 2007


Ubehli už dva týždne od Harryho príchodu do Bulharska. Za tu dobu sa neudialo nič zvláštne. Každý deň strávili s Teddym nejakú dobu na ministerstve, aby preverili nové stopy svojich zahraničných kolegov, no úspechom sa to nazvať rozhodne nedalo. Teddy na vlastnú žiadosť pracoval v teréne s niektorým starším bystrozorom, zatiaľ čo Harry každý deň, k riaditeľovej zlosti, navštevoval Kruval. Keďže nechcel zdržovať Viktora od jeho učiteľských povinností, chodil za ním až neskôr popoludní a ak prišiel skôr, poprosil riaditeľa o prístup do knižnice. Pri pomyslení, že sa nejaký bystrozor, navyše sám Harry Potter, potĺka po chodbách hradu sa riaditeľovi zjavne nepáčila, no so zlostným výrazom nakoniec súhlasil.

Harry mal dôvod domnievať sa, že Kazimirov niečo tají a on chcel zistiť, čo. Nemohol sa síce potulovať po hrade neobmedzene, zvlášť nie v čase, keď si všetci mysleli, že je v knižnici, pretože by jeho neprítomnosť mohla byť odhalená. Ale keď si všetci mysleli, že je s Krumom, mal dostatok voľnosti. Krum mu prisľúbil pomoc a v tom čase sa zdržiaval výhradne vo svojom kabinete, aby vytvorili dojem, že sú spolu. Vtedy Harry použil otcov neviditeľný plášť a prechádzal temnými chodbami hradu. Občas si prial, aby mal pri sebe niečo ako Pobertovu mapu, ktorá by ukazovala chodby hradu a osoby v ňom. V Bradaviciach mu mapa neraz bola nápomocná, ale nepredpokladal, že by fungovala inde, aj keď nemal možnosť to skúsiť, pretože ju mal skrytú doma tak, aby sa k nej deti nedostali. Veril tomu, že keby ju získali, mali by o zábavu v Bradaviciach rozhodne postarané a pri tej predstave sa usmieval. Teraz však Harry musel napredovať opatrne, aby sa na chodbách nestratil a nenarazil do niekoho.

Po prvých pár dňoch sa Harry v hrade už celkom dobre orientoval a jeho večerné výpravy priniesli prvé ovocie úspechu. Sledoval niektorých učiteľov aj samotného riaditeľa. Istý profesor Zavadský navštevoval riaditeľa každý večer, no Harrymu sa nikdy nepodarilo zistiť, o čom sa títo muži rozprávajú. Ostatní učitelia boli mimo podozrenie. Viktor mu o nich zistil všetko, čo sa dalo, a až na to, že sa väčšina z nich zaujímala o čiernu mágiu, nik nebol v minulosti trestaný ani obvinený. Šlo väčšinou o kúzelníkov z čistokrvných rodov, ale Harry nenašiel žiadne priame spojenie so Salazarom Zmijozelom. Dokonca ani v Zavadského spisoch nenašiel nič znepokojujúceho, ale stále mu vŕtalo v hlave, čo sa dialo každý večer u riaditeľa v pracovni. Krum mu prezradil, že tí dvaja boli priatelia ešte než sa Kazimirov stal riaditeľom. Možno sa preto stretávajú denne a trávia spolu toľko času. Harry tomu veľmi neveril a tak ich nespúšťal z očí.

Ako sa ukázalo, dnes mal byť jeho šťastný večer. Dvere na riaditeľovej pracovni sa otvorili a muži vykročili smerom k miestnosti s magickými artefaktmi. Harry ich nasledoval a podarilo sa mu za nimi nepozorovane vkĺznuť za nimi do komnaty. Na stene sa na riaditeľov príkaz rozhoreli pochodne a muži pristúpili k stolu v rohu miestnosti.

„Ako som ti vravel, neprišiel som na to, ako to funguje, ale určite by stálo za to lepšie to preskúmať.“ povedal potichu Zavadský a položil na stôl niečo, čo nápadne pripomínalo zrkadlo, ktoré dostal kedysi od Siriusa a teraz ležalo rozbité v jeho zásuvke v Godrikovom dole. Toto zrkadlo bolo len o niečo málo väčšie než to Harryho a rozhodne nebolo rozbité.

„Dobre, myslím, že teraz nie je najvhodnejší čas, skúmať to, kým sa tu obšmieta ten Potter. Zaujímalo by ma, čo hľadá. Mňa neoklame tými historkami o veľkom priateľstve s Krumom. Určite ide aj o niečo viac. Musíme si dať pozor. Nerád by som, aby objavil našu zbierku.“ povedal temne a mávnutím ruky ukázal na veci, ktoré ho obklopovali.

„Ale keby aj, Vladimír. Ministerstvo tuší, že tu niečo podobné skrývame a doteraz nepodniklo žiadne kroky, aby nám v tom zabránilo.“ zavrtel hlavou Zavadský.

„Ministerstvo je len banda hlupákov, ktorí sa boja proti nám priamo vystúpiť, pretože sú si vedomí našich schopností. Ale tento Potter by sa nenechal zastrašiť.“ zamyslel sa riaditeľ.

„Kým si nebudem istý, že v našom skúmaní môžeme bez obáv pokračovať, musíme to načas odložiť. Zatiaľ to zrkadlo necháme tu s ostatnými vecami.“ Zavadský len prikývol a nemal v pláne hádať sa. Pochodne zhasli a muži vyšli z miestnosti. Tento krát ich Harry nenasledoval. Podľa všetkého, títo dvaja aktívne skúmali niektoré z uložených artefaktov. Nevypadalo to, že by ich aktivity boli nejako spojené so zmiznutým oblúkom. Kazimirov sa ho bál a tak sa rozhodol výskumy na nejakú dobu odložiť. Harry si však nemyslel, že by predstavovali väčšiu hrozbu. Predsa tie artefakty tu ležali niektoré už roky a nepočul o tom, že by boli nejako zneužité. Ale pre istotu Harry znova preskúmal toto tajomné miesto, tento krát sa sústredil na každý predmet jednotlivo a usúdil, že väčšina z nich je aj tak takmer neaktívna alebo veľmi oslabená. Tá mágia, čo visela vo vzduchu, musela byť len výsledkom ich vzájomného pôsobenia a preto bola taká výrazné. Napriek tomu Harry urobil nejaké opatrenia, ktoré mali znížiť riziko a zabrániť bezprostrednému ohrozeniu.

Potom sa opatrne vydal do Krumovho kabinetu. Usúdil, že sledovaním v hrade by nič viac nezistil a rozlúčil sa s Viktorom. Vrátil sa do hostinca, kde bol s Teddym ubytovaný. Vypočul si chlapcovo hlásenie, ktoré však bolo takmer rovnaké ako v posledných dňoch. Nezistili nič a v krajine sa opäť rozhostil pokoj. Žiadne ďalšie zmiznutia, žiadne vraždy, dokonca ani nepatrné známky nejakých nepokojov či vzbury. V tejto chvíli nemalo zmysel zotrvávať tu dlhšie a oznámil Teddymu, že ráno zájdu na ministerstvo, aby poprosil ministra o vytvorenie dočasného spojenia s krbom v Londýne, aby sa rovnakou cestou ako sem, dostali späť.

Keď sa obaja uložili k spánku, Harry pocítil radosť z plánovaného návratu. Písal minulý týždeň Ginny a dostal odpoveď, že je doma všetko v poriadku. Už sa nemohol dočkať, keď bude opäť s ňou . Behom výcviku cestoval naozaj veľmi veľa, ale odkedy mali deti, jeho práca bola sústredená väčšinou v okolí Londýna a nikdy nemusel rodinu opustiť na dlhšie, než na pár dní. Posledné dva týždne sa mu zdali ako večnosť. Nakoniec predsa len zaspal.

Ráno, kým minister pripravoval letaxové prepojenie krbov, upozornil Harry Ivanovského na značné množstvo magických artefaktov v Kruvale a neprekvapovalo ho, keď nevidel žiadne prekvapenie na mužovej tvári. Naštvane mu oznámil, že urobil nejaké opatrenia, aby zabránil prípadnému zneužitiu a požiadal ho, aby nato dohliadol. Ivanovsky síce prikývol, no Harry neveril, že by sa danou vecou niekedy v budúcnosti hodlal zaoberať. Tak sa len zamračil a s Teddym vkročili do plameňov. Okolo poludnia už obaja sedeli v kancelárii Kingsleyho Pastorka a informovali ho podrobne o situácii v Bulharsku.

Toto ticho pred búrkou, ako to minister označil, mohlo trvať ešte dlho, ale kúzelnícka komunita bola varovaná a príslušné orgány boli v pohotovosti, a tak sa zhodli na tom, že teraz neostáva nič, než čakať, čo sa stane.



Kapitola č. 14: Kruval

Na presun do Bulharska použili Harry s Teddym letaxovú sieť. Minister po dohode s Harrym zariadil prepojenie krbu na ministerstve s krbom na Bulharskom ministerstve, kde na nich čakal jeden z Kingsleyho známych. Privítal ich a viedol k vedúcemu ich bystrozorského oddelenia, aby oboznámil Harryho s presnou situáciou a s priebehom vyšetrovania. Peter Ivanovsky, tak sa volal vedúci, už počul, že zmiznutia by mohli mať súvislosť s oblúkom, ktorý sa stratil v Londýne. Prebrali spolu niekoľko najdôležitejších detailov a Ivanovsky potom odprevadil hosťov do neďalekého hostinca, kde mali pripravené ubytovanie. Bolo už veľmi neskoro a ani jeden nič nenamietal proti odpočinku.

Skoro ráno už obaja sedeli v kancelárii riaditeľa Kruvalu a čakali, kým sa k nim pripojí učiteľ obrany proti čiernej mágii, Viktor Krum. Harry pozorne sledoval riaditeľa. Už ním dávno nebol Igor Karkarov. Ten zbabelec zmizol onedlho po Voldemortovom návrate a na jeho miesto nastúpil prísne vyzerajúci Vladimír Kazimirov, ktorý Harrymu pripomínal Snapa. Jeho hrozivý výraz bol jasným dôkazom toho, že si v škole dokáže udržať disciplínu. O tom nebolo pochýb. To, čo v Harrym vzbudzovalo pochybnosti bolo, či nie je zaplatený v tej veci s oblúkom. Preto mu neoznámil pravý dôvod svojej návštevy a tvrdil že prišiel navštíviť dávneho priateľa. Či riaditeľ veril jeho dôvodom, alebo nie, Harry netušil. Ozvalo sa hlasné klopanie a po riaditeľovej výzve sa dvere otvorili a v nich stál statný muž, prísne pozerajúci spod hustého obočia. Viktor Krum sa za tie roky takmer nezmenil pomyslel si Harry a postavil sa, keď za sebou Viktor zatváral dvere.
„Harry? Si to ty?“ spýtal sa a jeho oči sa zúžili od prekvapenia.

„Ahoj, Viktor. Áno, ja som.“ povedal prosto a usmial sa na svojho priateľa.

„Vitaj v Kruvale. Čo ťa sem privádza?“ zaujímal sa a potriasol Harrymu ruku na privítanie.
„Som v Bulharsku z poverenia nášho ministra kúzel a keď už som tu, povedal som si, že by bolo fajn ťa zase vidieť.“ mlžil trochu Harry, pretože pred riaditeľom nechcel hovoriť nič konkrétne.
„Dovoľ mi predstaviť ti svojho kmotrenca, Teddyho Lupina. Je to veľmi nádejný bystrozor, ktorý mi prišiel pomôcť prešetriť nejaké záležitosti tu v krajine.“

Viktor podišiel k najmladšiemu kúzelníkovi a s úsmevom mu potriasol rukou.

„Teší ma. Harryho priatelia sú aj mojimi.“ povedal Krum. Teddy len prikývol a pozorne sledoval celý výjav v riaditeľovej pracovni. Nebol to veľmi výrečný mladík.
„Viktor,“ zapojil sa do rozhovoru riaditeľ, ktorý až doteraz mlčky prizeral stretnutiu priateľov po rokoch. Možno v tej chvíli uveril Harryho historke.

„Myslím, že návštevu pána Pottera v našej škole nemôžeme očakávať veľmi často, preto ťa poprosím, aby si sa o nášho vzácneho hosťa a jeho spoločníka postaral. Na zvyšok dňa za teba prevezmem výuku a ty sa postaraj, aby bol pán Potter spokojný a preveď ho po zámku a okolí.“ prikázal riaditeľ a Harry bol prekvapený, že v jeho hlase nebadal žiadnu iróniu.

„Pán Potter“ obrátil teraz riaditeľ svoju pozornosť k nemu. „Môžem si dovoliť pozvať vás a pána Lupina na obed? Pán Krum sa k nám samozrejme pridá.“ dokončil riaditeľ a očakával odpoveď.
„Radi prijmeme vaše pozvanie, pán riaditeľ. Je to od vás naozaj veľmi milé.“ neváhal Harry.
„Dobre teda, teraz ak dovolíte, mal by som pokračovať vo vyučovaní tam, kde si skončil, Viktor.“ S týmito slovami im pokynul na pozdrav a zamieril k dverám pracovne. Všetci vyšli za ním a Viktor ich viedol do svojho kabinetu. Cestou sa vypytoval na Hermionu a jej rodinu, písala mu dosť často, zistil Harry a pomyslel si, že keby to vedel Ron, vyletel by z kože. Konečne prišli k dverám Krumovho kabinetu a ten predniesol pár zložitých zaklínadiel, aby zrušil ochranu na dverách. Keď zachytil Harryho prekvapený výraz, prosto zahlásil:

„Tu v Kruvale jeden nikdy nevie.“¨

Harry pochopil, že táto škola nie je len povestná tým, že sa o čiernu mágiu zaujíma, ale aktívne ju aplikuje a to nielen na obranu. Avšak nekomentoval to. Konečne boli vo vnútri príjemnej miestnosti, ktorú osvetľovalo svetlo plápolajúceho ohňa. V hrade bolo skutočne chladno, ale táto miestnosť bola príjemne vyhriata a hostia si odložili cestovné plášte a pohodlne sa usadili do kresiel pri pracovnom stole.

„Takže Harry, povedz mi, čo je skutočným dôvodom tvojej návštevy. A teraz hovor pravdu, je to tu bezpečné.“ vyzval ho Krum, ktorému bolo jasné, že Harry by sa neunúval návštevou Bulharska pre nič za nič.

„Ako som už povedal, prišli sme pomôcť pri vyšetrovaní niekoľkých zmiznutí. Možno si už o nich niečo počul.“ začal Harry vysvetľovať. Krum prikývol, ale neprerušoval ho a tak Harry pokračoval.
„Máme dôvod domnievať sa, že by to mohlo mať súvislosť s jedným magickým artefaktom a chceme si to potvrdiť. Doposiaľ sme nenašli žiadne stopy, ktoré by nám pomohlo v pátraní, no máme podozrenie, že tento artefakt by sa mohol nachádzať tu v Kruvale.“
„Rozumiem. Kruval nikdy neskrýval svoje nadšenie pre čiernu mágiu a skutočne sa tu nachádza niekoľko predmetov, o ktorých by radšej nik nemal vedieť. Aký predmet máš na mysli?“
„Veľký kamenný oblúk.“

„Nie som si istý. Je tu miesto, kde majú prístup len učitelia a tam je uložená väčšina z toho, čo by mohlo byť nebezpečné. Ja sám som tam bol len raz, keď som sem nastúpil ako učiteľ a riaditeľ mi prezradil niekoľko vecí, o ktorých som ako študent nemal poňatia. Vzal ma aj do tejto miestnosti, a povedal mi, že ako každý učiteľ, môžem aj ja skúmať čokoľvek z toho, čo je tam uložené.“

„Takže k tomu miestu má prístup každý učiteľ na škole?“
„Áno, ale ja som sa tam nikdy nevrátil. Keby som sa chcel zaoberať čiernou mágiou, nebudem sa uchádzať o miesto obrany proti nej. Aj keď na tento predmet sa u nás nekladie taký dôraz ako u vás v Bradaviciach.“

„Vypadá to, že Kruval orientuje svoju výuku presne opačným smerom.“ zhodnotil Harry a Krum súhlasne prikývol.
„Keď si bol v tej miestnosti, nevšimol si si ten oblúk?“

„Skutočne neviem, Harry. Jediné, čo si pamätám, že vzduch v tej miestnosti bol doslova nasiaknutý temnými silami, a že odniekiaľ z rohu som počul tiché hlasy, ktoré čosi šepkali.“
„To by mohlo byť ono. Myslíš, že by sme sa tam mohli pozrieť?“

„Myslím, že by som to mohol zariadiť. Ale povedz mi, Harry. Čo je to za oblúk?“
„Počul si niekedy o Oblúku smrti, Viktor?“ Krum sa zamračil a prikývol.
„Neviem toho o ňom veľa, ale počul som o ňom. Tak teda, poďme, ukážem vám, kde sa tá miestnosť nachádza a presvedčíme sa, či je tam aj Oblúk smrti.“

Vyšli z kabinetu a dlhými tmavými chodbami prišli do najtemnejšej časti hradu. Viktor skontroloval, či je tam bezpečne a potom opäť použil svoje schopnosti a kúzlom otvoril priechod schovaný v kamennej stene. Len čo vošli dnu, Harry pochopil, čo mal Viktor na mysli tým, že vzduch bol mágiou doslova presiaknutý. Cítili to všetci traja. Hůlkami za kúzlili Lumos a opatrne prechádzali miestnosťou, kde bolo niekoľko predmetov, z ktorých čierna mágia priamo vytryskovala. Kamenný oblúk však nebol medzi nimi.

Harry si však pamätal, čo cítil vtedy na Odbore záhad, keď prehľadával miesto, odkiaľ oblúk zmizol. Pozostatky mágie v miestnosti zostali a Harry si na ne dobre spomínal. Do vzduchu predniesol niekoľko zaklínadiel ako pred pár dňami, a hoci ich rušili vlny mágie prýštiace z ďalších predmetov v tejto komnate, jasne rozoznával slabé stopy oblúku. Boli to nepatrné záchvevy a takmer sa strácali medzi ostatnými, ale Harry ich rozoznal. Oblúk rozhodne bol v tejto miestnosti, ale súdiac podľa intenzity týchto stôp odtiaľto zmizol už pred nejakou dobou. Možno je to už niekoľko mesiacov, to Harry nemohol s presnosťou určiť. Otázkou ale zostáva, kde je oblúk teraz.

„Nechápem, ako môže vaše ministerstvo tolerovať prítomnosť temných artefaktov na tejto škole a dokonca pohromade v jednej miestnosti.“ pohoršoval sa Teddy, ktorý hovoril smerom ku Krumovi, no ostražito sledoval Harryho. Bol tu, aby sa od neho učil a o to sa snažil.
„Naše ministerstvo sa nepletie do záležitostí školy, než by sa malo postaviť proti nám, je ochotné urobiť drobné ústupky.“ odpovedal nevzrušene Krum.

„Nenazval by som to drobnými ústupkami, Viktor, ale skôr úplnou nerozvážnosťou a neschopnosťou ministerstva.“ nahnevane odvrkol Harry, no vedel, že to nie je Viktor, na kom by si mal vylievať svoju zlosť. Rozhodne sa musí porozprávať s Ivanovskym.

„Čo si zistil, Harry?“ spýtal sa Teddy, keď videl, že Harry skončil s prehliadkou.
„Rozhodne tu Oblúk bol, ale už nejakú dobu je preč.“ vyslovil Harry svoje myšlienky nahlas.
„Viktor, potrebujem vedieť čo najviac o všetkých učiteľoch na tejto škole, a o každom kto v minulosti mal prístup do tejto miestnosti. Pomôžeš mi?“

„Pokúsim sa.“ prikývol Viktor a poznamenal, že na tento rozhovor bude rozhodne vhodnejší jeho kabinet. Tam Teddy s Harrym spísali základné informácie o učiteľoch a Viktor sľúbil, že zistí viac a bude ich informovať. Práve končili, keď sa jeden domáci škriatok objavil v krbe a oznámil im, že riaditeľ ich čaká vo svojej pracovni na obed. Vstali, ale než opustili kabinet, spýtal sa ešte Harry:
„Aká je tvoja dôvera v riaditeľa, Viktor?“
„Chceš počuť pravdu, Harry? Nesúhlasím s jeho názormi a nepáči sa mi smer, ktorým sa táto škola uberá. Ak je niekto na tejto škole, komu neverím, je to práve on.“

Harry s Teddym prikývli a potom bez meškania zamierili do riaditeľne. Atmosféra pri stole bola očividne napätá, no Harry sa snažil vypadať nenútene, a aby posilnil historku o návšteve starého priateľa, spomínal s Krumom na ten rok, v ktorom sa konal Trojčarodejnícky turnaj. Obaja sa však zdráhali myslieť na záver turnaja, ktorý bol zavŕšený návratom Voldemorta a smrťou Cedrica Diggoryho. Po obede sa rozlúčili a Harry poďakoval riaditeľovi za milé prijatie a nezabudol dodať, že dúfa, že v najbližšej dobe bude mať viac príležitostí navštíviť školu a prezrieť si miesta, ktoré dnes nestihol. Riaditeľ nevypadal tou myšlienkou priamo nadšený, ale nepovedal ani slovo, len sa úlisne usmial. Harrymu znovu pripomenul učiteľa lektvarov.




Navštivte www.tipandwin.cz a zasoutěžte si spolu s ostatními fanoušky o 15,000 Kč :)
Nevíte, jak soutěžit? Zde : http://www.tipandwin.cz/_faq.php najdete odpověď :)

Doufám, že jste si naší práci vážili, bavilo vás překlad číst a že ikdyž si pár ubožáčků zkopírovalo překlad k sobě, tak víte, kdo je jeho pravým autorem ;-) Koneckonců návštěvnost přes 80.000lidí denně v době "největší slávy", články v novinách i zmínky v tv jsou toho důkazem ..

Tak jsem sem opět zavítal a vidím, že někteří lidé nemohli najít překlad, a tak jsem sem hodil link :) Pokud byste někdo měl problémy, kontakt na někoho od nás je ICQ: 313-108-918

Český překlad v .DOC je ke stažení zde

Ahoj všichni :)

náš překlad už asi máte a tak co bude dál? Percy založil www.dennivestec.cz, který by mohl být takovou náhradou. Já ještě připravuje soubor pár článků, které o nás byly napsány.



Pár slov od Fénix týmu:

U následujícího textu jsme strávili mnoho a mnoho hodin, takže doufáme, že máte z překladu radost, protože z vaší radosti máme radost zase my, překladatelé. Hrozná věta, co? Co byste taky chtěli, po tolika hodinách korekcí ;-)
Tak tedy pokračujme drobným poděkováním:

Začnu u Roxerda, zakladatele Fénix teamu, to je onen Man with the plan, ten, bez něhož bych tento text dnes nemohl psát. Web pouze nezaložil, sám se podílel na překladu a také na upravení a korekci každé kapitoly, které k nám občas od překladatelů dorazily v hrozném stavu. Je to také ten, který nás popoháněl, když nebyl k dispozici Lukáš, další z našich spolupracovníků, ten, jehož stálé pobídky k rychlejší práci zajistily vyšší rychlost překladu.

Nyní poděkování všem překladatelům, bez nichž bychom byli opravdu ztraceni. Zvolna navazuji korektory, kteří byli často zároveň překladateli. Bez nich by bylo nejspíše možné tento text číst, avšak jen stěží tak kvalitní, jak byl. Závěrem pak finální korekce, s níž jsme strávili mnohem více času než jsem tušil: tady děkuji primárně těmto jménům: Melinho, Gorash, Missbee. Doufám že jsem zapomněl málo lidí, těm se předem moc a moc omlouvám, ale znáte to, no ;-)

Přidávám také dík slovenskému týmu Záškodníků, který našemu webu přidal děťátko v podobě slovenského překladu.

P.S. Poslední dík patří vám všem, kteří jste nás četli/čtete/budete číst. Ciao ;-)

strifer

//

Já bych zase rád poděkoval striferovi, bez kterého by překlad rovněž nebyl. Byl k dispozici téměř non-stop, překládal, korigoval, pracoval ze začátku na slovenské verzi a sháněl a dirigoval ostatní překladatele.

Jeho práce si nesmírně cením a myslím si, že největší odměnou jak pro něj, tak pro mě, tak pro všechny ostatní, byly vesměs kladné ohlasy v komentářích a maily, kterých nám příšel nespočet ;-)

Striferovi ještě svůj dík vyjádřím někdy osobně.

e