FENIX TEAM POKRAČUJE

!!!FÉNIX TEAM OPĚT NA SCÉNĚ!!!
POMALU SE NÁM HLÁSÍ REDAKTOŘI A TAK OPĚT OBNOVUJEME ČINNOST, DOUFÁME ŽE KU PROSPĚCHU VŠEM FANDŮM HP

Zájemci o psaní článků pište na: ICQ 417-384-865

Nyní mi jedna Slovenka dala k dispozici její pokračování HP7. Pokud se vám to bude líbit, uveřejníme další kapitoly :) Navazuje to přímo na epilog

!!! BRZY BUDE I ČESKÉ FANOUŠKOVSKÉ POKRAČOVÁNÍ !!!

Kapitola č. 11: Návšteva v Bradaviciach

Minerva McGonagallová sedela za stolom, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

„Vstúpte!“vyzvala návštevníka. Narovnala sa v kresle a obrazy na stene tiežzbystrili pozornosť. Všetci očakávali Harryho Pottera. Dvere sa otvorilia v nich stál dospelý muž. Už to nebol len chlapec, ktorý prežil.

„Dobrý deň, pani profesorka.“ usmial sa na ňu a vošiel dnu.

„Páni profesori“ kývol na pozdrav smeromk obrazu Brumbála a Snapa.

„Vitajte, Harry. Poďte, posaďte sa.“ ukázalaprofesorka na voľnú čalúnenú stoličku oproti nej a milo sa naňho usmiala.Takmer ako matka na svoje dieťa. Obaja sa pohodlne usadili a ona opäťprehovorila.

„Čo vás semprivádza? Prišiel ste sa informovať na prospech svojich synov?“ zdvihla obočiea zatvárila sa pobavene.

„Keďže som tu, rádsa dozviem o neplechách svojich synov. Vlastne som veľmi zvedavý, čiprekonajú mňa s Ronom alebo Freda s Georgom.“ usmial sa aj Harry prispomienke na staré dobré časy strávené v tejto škole.

„Myslím, žev histórii Bradavíc nikto neprekoná dvojčatá Weasleyove. A čo sa týkavašich detí, zatiaľ sa s vami nemôžu rovnať, ale myslím, že ich čas eštepríde.“ povedala s úsmevom.

Niekto vzadu siodkašlal, aby na seba upútal.

„Severus?“vyzvala ho riaditeľka, pretože mala dojem, že muž na obraze chce niečo povedať.

„Nerád bysom spochybňoval vynaliezavosť synovpána Pottera, ale dovolím si pochybovať o tom, že by sa mu mohlivyrovnať.“ posmešne povedal bývalý učiteľ lektvarov a pozeral pritomHarrymu do očí. Zrejme v snahe vyprovokovať ho. Ale Harry sa nedal.

„Isteže,nepochybujem o tom, že v očiach profesora Snapa držím prvenstvo akonajarogantnejší a najnamyslenejší študent, ktorého kedy učil.“ povedalpokojne s úsmevom na tvári. Potom náhle zvážnel a dodal.

„Mrzí ma, že somnikdy nedostal šancu vás presvedčiť o opaku.“ Harry to myslel úprimnea prekvapený Snape len mlčal. Nastalo trápne ticho, ktoré prerušil ažBrumbál.

„Harry, chlapče,čo ťa sem privádza?“ spýtal sa jemne.

„Vlastne som semprišiel služobne.“ priznal nakoniec Harry.

„Služobne? Neviemo ničom, čo by sa v Bradaviciach stalo, aby sa o to zaujímalobystrozorské oddelenie.“ takmer zdesene povedala riaditeľka.

„Netýka sa topriamo Bradavíc, a dúfam, že to tak aj zostane. Vlastne som prišiel,pretože by som potreboval hovoriť s vami, pán profesor.“ pozrel naBrumbála a ten pri tóne Harryho hlasu zvážnel.

„Čo sa stalo,Harry? V čom ti môže pomôcť starý muž ako ja?“

Než Harry stiholvysvetliť viac, spýtala sa profesorka McGonagallová, či s Brumbálompotrebuje hovoriť osamote.

„Vlastne by sombol rád, keby ste sa tohto rozhovoru zúčastnila aj vy, pani riaditeľka. Síce jeto prísne tajná informácia, no v záujme bezpečnosti Bradavíc si myslím, že bude lepšie, ak vás informujemo potencionálnom nebezpečenstve. Aj keď dúfam, že to zastavíme, než saudeje niečo vážne.“

„Harry, to neznieveľmi dobre. Tak už hovor.“ vyzval ho Brumbál a aj Snape zbystril, aby sadozvedel, čo za nebezpečenstvo svetuhrozí.

„Tak teda, určitesa pamätáte na kamenný oblúk, v ktorom zmizol Sirius.“

„Oblúk smrti.“potvrdil Brumbál.

„Presne tak.Včera v noci ho niekto ukradol z oddelenia záhad a ja som bolpoverený vyšetrovaním na žiadosť ministra.“

„To je dobre,Harry.“ uznal starec. Z jeho tváre zmizol úsmev a vypadal ustarane.

„Prepáčte, alemôže mi niekto vysvetliť, čo presne je ten Oblúk smrti? Nikdy som o ňomveľa nepočula, vlastne prvý a posledný krát keď v ňom zmizol Black.“ ozvala sa profesorkaMcGonagalová.

„O Oblúkusmrti sa toho nevie veľa, Minerva. Som si istý, že Harry je tu práve preto, abysom mu povedal, čo o ňom viem ja sám. je to tak?“ reagoval Brumbál.

„Správne, pánprofesor.“

„Možno by simohol začať tým, čo si sám zistil a ja sa pokúsim doplniť chýbajúceinformácie.“ navrhol.

„Tak teda, Oblúksmrti je zrejme dielom Salazara Zmijozela, ktorý sa snažil prepojiť svet živýcha mŕtvych. Vytvoril 2 oblúky, ktoré mali byť akousi bránou pre mŕtvychspäť do života. Predpokladám, že si Salazar chcel medzi mŕtvymi vyhľadaťspojencov. Ale oblúky boli rozdelené a priame spojenie medzi životoma smrťou sa prerušilo. Miesto toho vznikol za závojom oblúku akýsimedzisvet, v ktorom navždy zostávajú uväznené duše tých, čo sa zaňdostávajú a tam vďaka prežitému utrpeniu zošalejú. Túžia sa vrátiť späťa pomstiť sa za to, čo tam musia znášať a nemôžu nájsť pokoj, kýmsvoju pomstu nevykonajú. Preto sa spoza závoja ozýva šepot, ktorý lákanevinných, aby prešli k nim za závoj. A to je asi všetko, čo viem.“

„Vo všetkom mášpravdu Harry, skutočne. Ja sám toho neviem o moc viac. Aleo niektorých veciach sa môžem len domnievať.“ smutne sa usmial Brumbál.

„Tak teda, pane,povedzte mi, aké sú vaše domnienky.Takmer vždy sa ukázali ako správne, pamätáte?“ prosil Harry a nespúšťaloči z učiteľa.

„Tak dobre. Akosi povedal, tie oblúky boli bránou, ktorá fungovala oboma smermi, ale nieneobmedzene. Salazar vytvoril oblúk tak, aby len on bol schopný prechádzať nímneobmedzene na obe strany. Chcel získať spojencov, ako si už podotkol, ale niehocijakých. Vyberal si najtemnejších spoločníkov, akých svet kedy poznal.A len tí, ktorých si sám vybral, mohli prejsť na druhú stranu s ním.Ale oni boli mŕtvi, Harry. Takže nebolo možné ich zabiť. Jedine ten, kto ichvyviedol z temnoty ich mohol poslať späť.“

„Ale potom, akoje možné, že Salazar Zmijozel bol porazený a jeho spojenci tiež?Pochybujem, že by ich poslal späť, keby ich potreboval.“ neveriacky krútilhlavou Harry.

„On ich neposlalspäť, Harry. Zastavilo ich práve rozdelenie dvoch oblúkov. A to bolo ajto, čo definitívne zastavilo Salazara. V momente, keď bol oblúk rozdelený,bol práve v temnote a hľadal ďalších spojencov. Bol uväznený.“

„Takže takzomrel?“ spýtal sa Harry, aj keď tušil, že sa mýlil.

„Nemyslím si, žeSalazar Zmijozel zomrel. Oddelením oblúkov vznikol medzisvet a v ňomnavždy uviazli tí, čo boli v tom okamihu na nesprávnej strane oblúku.Salazar ako živá bytosť nepatrila do posmrtného života, rovnako ako mŕtvi viacnepatrili do sveta smrteľníkov. Práve oni boli prví, kto uviazol v tomtopriestore.“

„Takže je toSalazar Zmijozel a jeho spojenci, ktorí spôsobujú to utrpenie všetkýmostatným, ktorých tam vlákali. A nútia ich myslieť na pomstu, aby ich malina svojej strane, keď sa raz z tohto miesta dostanú. Chápem to správne?“

„Bohužiaľ áno,chlapče.“

„Takže keď saoblúky znova spoja, budú všetci zase späť?“ spýtala sa tichým zdeseným hlasom profesorkaMcGonagallová.

„Budú oslobodenívšetci z medzisveta a ďalší z temnoty budú môcť so Salazaromprejsť do nášho sveta.“ potvrdil jej slová Brumbál so smrteľným výrazomv tvári.

„Toho som sabál.“ priznal Harry. „Takže musím prísťna to, kto oblúk ukradol a zabrániť tomu, aby boli oba znovu spojené.Lenže nemáme žiadnu stopu, ktorá by nás naviedla, kde hľadať.“ zachmúril saHarry.

„Ale to budeznamenať pre čarodejnícky svet väčšiu hrozbu, než bol samotný Voldemort.Salazar Zmijozel ho dokonca môže vybrať ako svojho spojenca a my budemenavždy v zatratení.“ chytala sa za srdce profesorka.

„Nemyslím si, žeby bol Voldemort schopný návratu. Jeho duša bola dokonale zničená, takžemyslím, že on sám už pre nás žiadnu hrozbu nepredstavuje. Ale aj bez neho jesituácia viac než vážna.“ priznal Brumbál. V miestnosti sa rozhostiloticho. Každý bol zaujatý vlastnými myšlienkami o prichádzajúcej hrozbe.

„Ak dovolíte,myslím, že by som mohol pánovi Potterovi dať istú informáciu.“ ozval sa temnýmhlasom Snape.

„Akú informáciu,pane?“ Harry pozeral na učiteľa v čiernom habite.

„Neviem, či je topravda, alebo nie, ale možno by sa dala použiť ako prvá stopa, ktorú takpostrádate, pán Potter.“ jeho hlas bol chladný, ale bez stopy sarkazmu.

„Rád prijmem vašuradu, pán profesor. Obávam sa, že som vám nikdy nepoďakoval za všetko, čo stepre mňa urobil a za vašu neoceniteľnú pomoc v boji protiVoldemortovi. Naozaj si toho veľmi vážim, pane.“ povedal Harry jasnea pozeral pritom Snapeovi priamo do očí.

„Nechajte si vašehlúpe reči, Potter a počúvajte, ak to naozaj chcete vedieť. Lord Voldemortsa zaujímal o tento oblúk od vášho stretnutia na ministerstvev piatom ročníku. Hľadal druhý oblúk, vedel, že keď ho nájde, jeho druhápolovica je v bezpečí na ministerstve, kde sa ho môže zmocniť, keď budepotrebovať. Zistil, že oblúky nemusí prenášať, pretože s dostatočnouznalosťou čiernej mágie dokáže zariadiť, aby jedna časť oblúku k sebeprivolala tú druhú. Pokiaľ ste teda neobjavili nikoho, kto by váš oblúk z ministerstva odniesol osobne,je zrejmé, že jeho druhá polovica bola prebudená k životu a vlastnousilou ho k sebe premiestnila.“

„Oblúk zmizolvčera v noci, takže ak máte pravdu, je len malá šanca, že oblúk ešte nebolspojený.“

„Správne, Potter.Možno, že vás v tom bystrozorskom výcviku predsa len niečo naučili.“

„Severus.“napomenul ho Brumbál za jeho poslednú poznámku.

„Tak teda, Temnýpán hľadal dlho a intenzívne, kým zistil, že by sa oblúk mohol nachádzaťv Kruvale.“

„Kruval?“ zvolaliMcGonagallová, Brumbál a Harry naraz. Na Snapeovej tvári sa objavilškodoradostný úsmev.

„Áno, Kruval bolvždy povestný svojim záujmom o čiernu mágiu a Igor Karkarov akosmrtijed a riaditeľ v jednej osobe mal veľmi dobrú príležitosťpripravovať nových smrtijedov na službu Temnému pánovi. Zrejme nevedelo oblúku, alebo prinajmenšom si nedal dohromady, aká je jeho skutočnápodstata.“ povýšenecky poznamenal.

„To je pravda,Severus. A pamätám sa, že si ma upozorňoval na Voldemortove plány na jehozískanie. Vtedy som to však nepovažoval za takú hrozbu. Ako sa ukázalo, skutočne to nebola veľká hrozba. Ale dnes jesituácia iná. Je to veľmi vážne.“

„Súhlasím.“prikývol Snape.

„Takže Kruval.Budem ihneď informovať ministra a sám sa vydám do Kruvalu prešetriť to.“rozhodol nakoniec Harry.

„Pche. Sám veľkýPotter bude opäť zachraňovať čarodejnícky svet?“ posmešne povedal Snapea zazeral na Harryho, ktorý sa chystal na odchod.

„Ďakujem vám pánprofesor za cenné informácie. Ak sa dozviem niečo viac, určite vás budeminformovať.“

„Urob to,chlapče. A Harry?“ zháčil sa na Brumbál.

„Pán profesor?“

„Buď opatrný.“

Harry sa usmiala vyšiel z kancelárie. Profesorka McGonagallová ho sprevádzala dole schodmi.

„Pani profesorka?Mal by som prosbu.“ osmelil sa Harry keď schádzali dole točitým schodiskom.

„Áno, Harry?“

„Viem, že nie jevhodný čas na návštevu, ale myslíte, že by som mohol na pár minút hovoriť sosvojimi synmi?“

ProfesorkaMcGonagallová sa naňho skúmavo pozrela a prikývla. Zaviedla ho do voľnejtriedy a povedala mu, nech tam počká. Ani nie za 5 minút sa dvere otvorilia v závese za ňou prekvapene kráčali James a Alom. Keď uvideliotca, rozbehli sa mu oproti a všetci traja spočinuli v dlhom vrúcnom objatí. Pohľad nanich profesorku dojal a ona sa otočila na odchod.

„Čo tu robíš,ocko?“ spýtal sa James prekvapene.

„No, prišiel somvám obom pogratulovať k prijatiu do famfrpálového družstva. A keďžeAl nemá vlastnú metlu...“ nedokončil vetu a miesto toho vytiahol dlhýbalíček z plášťa a podal ho Alovi. Ten ho opatrne vzal do rukya rozbalil papier. V ňom bola zabalená nová Kométa.

„WOW! Ďakujemocko.“ zvolal nadšene chlapec a znova objal otca. Ten ho pohladil povlasoch a pritiahol si k sebe aj Jamesa. Potom sa postavila povedal. „Chceli sme ti ju dať až na Vianoce, ale myslím, že ju budešpotrebovať. Už budem musieť ísť. Teraz budem nejakú dobu asi zaneprázdnený,chlapci. Preto sa nečudujte, ak vám bude písať iba mamička. Nech budemkdekoľvek, budem na vás stále myslieť, dobre?“ Chlapci prikývli a čakali,či ocko ešte niečo povie.

„Mám vás ráda som na vás veľmi hrdý.“ naposledy ich objal a potom už ich vyhnalnaspäť do tried. Sám sa vydal smerom k hraniciam školských pozemkov,odkiaľ bolo možné sa premiestniť. Keby mal viac času, zašiel by pozdraviťstarých priateľov, ale čas bol v tejto chvíli to, čo stálo proti nemu.


Kapitola č. 10: Vyšetrovanie

Z ministrovejkancelárie zamieril Harry rovno do ministerskej knižnice, aby našiel viacinformácií o zmiznutom predmete. Nejaké knihy už mal doma, ale stáleto nestačilo. Našiel tu niekoľkozaprášených kníh o starodávnych artefaktoch, ďalšiu s názvomPozostatky čiernej mágie a Medzi životom a smrťou. Knihy ako tieto byčlovek nikdy nenašiel v Bradavickej knižnici a aj tu bolo ichpožičiavanie prísne obmedzované. Samozrejme pre Harryho žiadne obmedzenia neplatili.Vzal si knihy do svojej kancelárie. Cestou stretol len pár ľudí, ktorí malipráve v nedeľu smenu, ostatní si užívali voľný víkend. Harry však muselpovolať pár bystrozorov, aby mohol zahájiť vyšetrovanie. Krbom zavolal dvochsvojich služobne starších kolegov a keď sa k nemu pridali, informovalich o vzniknutej situácii. Nemali žiadne stopy, takže museli začať naodbore záhad.

Najprv preskúmalimiestnosť, z ktorej oblúk zmizol. Harry predniesol niekoľko zložitýchlatinských zaklínadiel, no neobjavil nič, čo by svedčilo a prítomnostiniekoho nepovolaného, presne ako tvrdil Albert. Ale po oblúku ani stopa.Jediné, čo svedčilo o jeho prítomnosti v tejto miestnosti bola čiernamágia, ktorú bolo cítiť vo vzduchu. Raz mu Brumbál povedal, že dokáže vycítiťprítomnosť mágie, no vtedy Harry nechápal. Teraz je však aj on jednýmz tých, čo ju dokážu vycítiť. A práve na tomto mieste bola jejkoncentrácia tak vysoká, až sa divil, že sa nerozšírila ďalej po celomministerstve.

Keď po dôkladnej prehliadke nič nezistili, Harry zabezpečilmiestnosť a poveril kolegov výsluchom. Nemali veľmi na výber a čichceli, alebo nie, museli začať medzi pracovníkmi odboru záhad. Harry vedel, žeto môže trvať aj hodiny a on potreboval preštudovať tie knihy, aby sao záhadnom oblúku dozvedel čo najviac. Rozhodol sa vziať si ich so seboua vrátiť sa domov. Požiadal kolegov, aby ho osobne informovali o tom,čo zistia a krbom sa vrátil do svojho domu v Godrikovom dole. Nikohodoma nenašiel a tak si len narýchlo pripravil sendvič a zavrel sav pracovni. Na stole si rozložil všetky knihy, vrátane tých, ktoré malv polici a ktoré si kúpil, aby zistil, či nie je nejaká nádej nazáchranu Siriusa. Šanca, že je to možné bola mizivá, no Harry pátral, kýmneodhalil skutočnú podstatu oblúku. Znova si vyhľadal príslušnú kapitoluv knihe, ktorú už predtým čítal. Stálo v nej:

Kamenný oblúk, známy tiež ako Oblúk smrti jejedným z najstarších magických artefaktov. Jeho pôvod nebol nikdy dokázanýa môžeme sa o ňom len dohadovať. Predpokladá sa, že ho vytvoril jedenzo zakladateľov Bradavickej školy čar a kúzel, Salazar Zmijozel. Tentočarodejník bol vždy viac než zaujatý čiernou mágiou a tento oblúk by moholbyť jedným z mnohých jeho nebezpečných výtvorov.

Zmijozel, rovnako akomnoho černokňažníkov po ňom sa snažil dosiahnuť nesmrteľnosť a ovládnuťsvet. Chcel vytvoriť priechod medzi svetom živých a mŕtvycha k tomu mal slúžiť tento oblúk. Ako presne táto vec funguje nie jeznáme a jediné, čo s určitosťou vieme je, že ľudia, ktorí spadli zazávoj v tomto oblúku sa nikdy nevrátili medzi živých. Zrejme sú odsúdeník večnému zatrateniu medzi životom a smrťou.

Keď to Harryčítal prvýkrát pred niekoľkými rokmi, bolo to, akoby mu niekto vrazil dýkupriamo do srdca. Sirius teda nie je mŕtvy, pomyslel si vtedy, ale je odsúdenýk ďalšiemu utrpeniu. Po tom, čo zažil v Azkabane zrejme ani teraznenašiel pokoj a to všetko je Harryho vina. Hoci sa v knihe píše, ženik sa z onoho sveta nevrátil medzi živých, Harry sa nevzdávala hľadal ďalej. V tej dobe však veľa informácií nezískal.

Dnes,s neobmedzeným prístupom do ministerskej knižnice, však našiel niečoviac. Podľa všetkého bol oblúk naministerstve jedným z páru. 2 oblúky spojené dohromady majú skutočnevytvoriť bránu medzi životoma smrťou. Tým, že boli od seba oblúky oddelené, sa každý, kto prepadne zazávoj dostane medzi tieto dva svety a tam čaká, kým oblúky nebudú opäťspojené, aby sa mohli vrátiť. Harrymupri tom poskočilo srdce novou nádejou, ktorá sa v ňom rozhorela.

Takže predsa by mohol Siriusazachrániť. Ale keď čítal ďalej, zistil, že pokúšať sa o niečo také ječisté šialenstvo. Ľudia, ktorí uviazli za závojom vraj neskutočne trpiaa po krátkej dobe sa zbláznia. Z číreho zúfalstva prahnú po pomstea keďže sa nemôžu vrátiť, spoza závoja lákajú stále nové a novéobete, aby sa k nim pridali k tomuto utrpeniu. Keby sa ktokoľvekz nich vrátil medzi živých, už by nikdy nemohol žiť ako kedysi.

Sú to užlen ich duše, ktoré v tomto svete prebývajú. A keby sa tie vrátilispäť, rozpútalo by sa peklo na zemi. Autor hovoril o tom, čo by sa mohlo stať,keby sa medzi živých vrátili tieto uväznené duše. No Harry pomyslel na niečoiné. Keď by boli schopné vrátiť sa oni,zrejme by to isté platilo aj pre mŕtvych. Pri tejto myšlienke sa roztriasola nechcel ani pomyslieť na to, že by sa mohol vrátiť Voldemort či SalazarZmijozel a mnoho ďalších, ktorí na tomto svete spôsobili už dosť utrpenia.Prezrel všetky knihy a nedozvedel sa nič dôležité. Ani zmienka o tom,že jeden oblúk bol umiestnený na ministerstve a už vôbec nie o tom,kde by sa mohol nachádzať druhý. Ale to mu nestačilo. Nemohol prísť na nič, čoby ho doviedlo k oblúku ani k tomu, kto by sa mohol pokúsiť hozneužiť vo svoj prospech. Bude potrebovať pomoc. Ale kto by mohol vedieť viac, než je v týchtoknihách, pýtal sa sám seba. A v tom sa mu v hlave zrodilaspásonosná myšlienka. Ak je niekto, kto mu môže pomôcť, je to Albus Brumbál.Presne tak. Potrebuje sa s ním poradiť a tak zaklapol poslednú knihua na čistý pergamen napísal správu profesorke McGonagallovej,v ktorej ju prosí o návštevu v Bradaviciach. Poslal ju pomocouletaxu, aby mohla riaditeľka odpovedať a spresniť čas schôdzky. Nemal byrozhovor s Brumbálom dlho odkladať, ak sa totiž niekto pokúša spojiťoblúky, čas je v tomto prípade veľmi vzácny. Ale dnes musel čakať nasprávy z vyšetrovania a už bol skoro večer.

Práve dočítalodpoveď od riaditeľky školy, že ho očakáva druhý deň ráno o 9, keď začulv kuchyni veselé hlasy. Vyšiel z pracovne a pridal sak Ginny a Lilly, ktorá mu nadšene rozprávala svoje zážitkyz dnešného dňa. Počasie bolo veľmi pekné a tak Ginny vzala Lillya Huga do šikmej uličky na zmrzlinu. Okrem toho sa ráno zhodli na tom, žeAl potrebuje novú závodnú metlu a keďže sa Harry k nim nemoholpridať, vybrala ju Ginny sama. Mala v pláne poslať mu ju hneď sovou, aleHarry ju zastavil.

„Zajtra musím ísťdo Bradavíc, tak mu ju vezmem a dám osobne.“ povedal unavene. Ginny naňhoskúmavo pozrela.

„Čo sa deje?“ videla, že Harryho niečo trápi. Zrejme sa stalo naozajniečo vážne, pretože tento výraz na jeho tvári už dlho nevidela. Povedal jejvšetko, čo sa stalo a keď skončil, pevne ho objala. Bolo to horšie, než simyslela. Pokiaľ má Harry pravdu v tom, čo sa chystá, bude proti tomu dobaLorda Voldemorta len kvapkou v mori zla, ktoré ovládne svet.

Kapitola č. 9: Kamenný oblúk

Zubaté slnko naoblohe stúpalo vyššie a vyššie a odrážalo sa v kvapkách rosy,zachytených na drobných pavučinkách. Bolo tu babie leto. Slnečné lúče zablúdiliaj k jednému z okien rodinného domu v Godrikovom dole, kde právepri stole sedelo niekoľko dospelých kúzelníkov a dve deti. Bola nedeľaráno a to sa väčšinou schádzali Potterovci a Weasleyovci na raňajkyv jednom z domov. Tento krát sa zišli v Ronovom dome.
Bol tomenší poschodový dom s veľkým množstvom okien s výhľadom na každúsvetovú stranu. Zdal sa pomerne malý, no vnútri bolo dosť miesta preštvorčlennú rodinu a s priestorom nebol problém, ani keď sa zišlaväčšia spoločnosť. Ginny pomáhala Hermione s prípravou jedla, kým Harryrozprával Ronovi novinky z Bradavíc, o ktorých im písali deti.

„Tak sa mi zdá,že Albus by mal dostať novú metlu skôr, než na Vianoce.“ povedal ešte Harry smerom k Ginny. James svojukométu dostal na Vianoce v prvom ročníku a pre Albusa plánovali toisté.

„Určite,a tiež sa musíme pripraviť na to, že budeme častejšie dostávať sovy zoškoly o tom, aké zranenia naše deti utrpeli pri tréningocha zápasoch.“ povzdychla Ginny. Vedela, že ide o tvrdý šport, ale samabola hráčkou za Nebelvírske družstvo rovnako ako Harry a bola rada, žev tom deti pokračujú.

„Len dúfajte, žeAl neskončí na ošetrovni po každom zápase, ako tuto Harry.“ neodpustil si Ron uštipačnú poznámku,ktorou všetkých rozosmial.

„No počkaj,kamarát. Môžem snáď za to, že sa to vždy nejako zvrtlo? Pokiaľ viem, nikdy sisa nesťažoval, keď som nám vyhral zápas.“ vrátil mu so smiechom Harry.

„Ja viem, bol sinajlepší chytač od čias svojho otca a celý Nebelvír bol hrdý na to, že jeto tak. Všetky ostatné fakulty nám ťa závideli. Dokonca aj Zmijozel. Nikdynezabudnem na výraz na Malfoyovej tvári, keď si ho porazil.“ uškrnul sa.

Raňajky ladnepristali na stole pred každým z nich a obe dievčatá sa posadili ku svojim manželom a deťom k okrúhlemu stolu.

„Keď už je rečo Dracovi, včera som bol za ním.“ poznamenal akoby nič Harry, no jehoslová nezostali nepovšimnuté. Všetci pri stole stočili zraky jeho smerom. Ronsa zastavil s vidličkou na polceste k ústam a neveriackyzazeral. Hermiona od prekvapenia zabudla zatvoriť ústa a jediná Ginnypokojne pozerala na Harryho. Vedela, kde včera bol, ale nevedela prečo. Nechalana ňom, kedy jej o tom povie. Zrejme sa rozhodol, že teraz je správny čas povedať to aj priateľom.

„Lucius Malfoyzomrel pred pár dňami v Azkabane a ja som to bol oznámiť jeho synovia manželke.“ dodal na vysvetlenie.

„A to ještandardný postup, že vedúci bystrozorského oddelenia takéto správy oznamujeosobne?“ vybuchol Ron, aj keď dobre vedel, aké sú postupy v prípade smrtiv Azkabane.

„Nie, Ron.“ Harryhovoril ešte stále pokojne, no v duchu sa pripravoval na ďalší výbuchRonovho hnevu. Medzitým sa Hermiona spamätala z prvotného šoku a snažilasa Rona upokojiť. Ginny radšej poslala deti do izby. Nie je nutné, aby boliprítomné pri tejto absurdnej hádke. Aj deti cítili napätie v kuchyni,ktoré by sa dalo krájaťa neprotestovali. Radšej vybehli po schodoch a zavreli sa do Hugovejizby.

„Do pekla, Harry! Je to Malfoy. Čo tým sleduješ? Zabudol si akýje to kretén?“ neovládol sa viac Ron a naplno vypustil svoj hnev napovrch.

„Počuj, Ron.Nechcem od teba, aby si chápal, prečo to robím, lebo toho zrejme nikdy nebudešschopný.“

„A čo chcešrobiť? Chceš sa stať jeho priateľom a navštevovať ho v tom jehosnobskom paláci, či čo?“

„Nikdy nebudempriateľom Draca Malfoya a ty to vieš lepšie, než ktokoľvek iný. Ale jena čase chovať sa dospelo a zakopaťvojnovú sekeru, nemyslíš? Povedal som ti to už veľakrát. Nechcem, aby naše detipokračovali tam, kde sme my skončili. Je to jasné?“ Harry už tiež zvýšil hlas,pretože Ronova zabednenosť ho niekedy doslova vytáčala.

„Ronald“ okríklaho teraz už aj Hermiona. „Prestaň už s tým. Harry má pravdu. Deti nemôžuza chyby svojich rodičov. A prestaňte sa hádať vy dvaja.“ zakončila. Samasíce nechápala, prečo Harry zmenil názor, ale trvalo to už nejakú dobu, ale onamu verila a vedela, že má k tomu vlastné dôvody. Ani ona si neželala,aby Rosie či Hugo chovali nepriateľstvo voči komukoľvek v škole. Teda,určite nie kvôli dávnym predsudkom vzniknutým na základe detinského správanianiekoľkých chlapcov. Harry pohľadom poďakoval Hermione, že zabránila ďalšejslovnej bitve a hoci Ron stále ešte supel a bol červený od zlosti,nepovedal nik z nich už ani slovo k danej téme. Zvyšok dopoludniaprebiehal celkom pokojne, hoci bolaatmosféra ešte mierne napätá.

Harry všaknepociťoval len napätie vo vnútri miestnosti. Niekde vo vnútri ho hlodalzvláštny pocit, že sa niečo deje. Niečo zlé. V okamihu, keď si pomyslel,že by mal zistiť, čo sa deje, sa v kozube rozhoreli zelené plamenea v nich sa objavila hlava ministra kúzla.

„Dobrý deň“pozdravila vznášajúca sa hlava Kingsleyho Pastorka. „Nerád ruším, alepotrebujem hovoriť s Harrym a nezastihol som nikoho doma, tak som simyslel....“ Harry vyskočil spoza stola a prerušil ho uprostred vety.

„Som tu, Kingsley, čo sa deje?“ nemalz toho dobrý pocit.

„Potreboval bysom ťa tu na ministerstve. Hneď.“ povedal tónom, ktorému nešlo odporovať. Harry prikývol a letmo sarozlúčil s Ginny a priateľmi.

„Vrátim sa, lenčo budem môcť.“ zašepkal jej do ucha predtým, než ju pobozkal.

„Buď opatrný“zavolala za ním, keď už bol pri kozube. Hodil letax do ohňa a vysloviladresu ministerstva. Keď aj on zmizol v plameňoch, v kuchyni na sebaostali vyjavene pozerať 3 dospelé osoby. Nestávalo sa často, aby ministerodvolal Harryho uprostred voľného víkendu pre nič za nič. Mohli si lendomyslieť, čo sa stalo. No to, čo sa dialo v skutočnosti, by nenapadlonikoho. Ani Harryho samotného.

Vošiel doministrovej kancelárie, kde už naňho čakal minister a vedúci oddeleniazáhad. Oddelenie záhad skrývalo mnoho tajných informácií a artefaktovčiernej mágie a bolo to jedno z najstráženejších oddeleníministerstva. Aj keď Harry si o tom myslel svoje. Veď bol len študentompiateho ročníku, keď sa so svojimi priateľmi dostal do Odboru záhad, kam hovlákal Voldemort do pasce a kde jeho vinou zomrel Sirius. Pozdravil sas oboma a čakal na vysvetlenie.

„Z oddeleniazáhad zmizol Oblúk smrti.“ oznámil mu vážnym hlasom Kingsley.

„Myslíš tenkamenný oblúk, v ktorom zmizol Sirius? Ale ako? Kedy?“ pozeralz jedného na druhého a očakával vysvetlenie.

„Nevieme.“povedal vyplašene malý plešatý mužík menom Albert Back. „ Zrejme niekedyv noci. Pri pravidelnej nočnej obhliadke bolo všetko v poriadkua pri ďalšej kontrole ráno bol oblúk preč.“

„Pristihli steniekoho?“

„Nie, našemonitorovacie zariadenia ani ochranné kúzla nevykazovali žiadnu neoprávnenúosobu na oddelení.“

„Vaše ochrannékúzla zlyhali už v minulosti, bolo by možné, aby sa to stalo znova?“spýtal sa Harry rozladene.

„Naše ochranyboli po poslednom incidente niekoľkonásobne posilnené, ale vylúčiť to nemožno.“priznal Albert a pozeral do zeme.

„Harry.“ oslovilho teraz minister. „Chcem, aby si vyšetrovanie viedol osobne. Ten oblúk musímenájsť, než bude neskoro a stane sa niečo strašné. Rozumieš?“

„Samozrejme. Budem potrebovať presný zoznam zamestnancov vášho oddeleniaa rozpis služieb.“ prikázal Albertovi a ten neváhal a využilpríležitosť opustiť ministrovu pracovňu, aby splnil rozkaz. Keď sa za nímdvere zavreli, Harry a Kingsley saposadili ku stolu a viedli spolu vážny rozhovor týkajúci sa nasledujúcehovyšetrovania a dôsledkov, ktoré z toho plynú.

Navštivte www.tipandwin.cz a zasoutěžte si spolu s ostatními fanoušky o 15,000 Kč :)
Nevíte, jak soutěžit? Zde : http://www.tipandwin.cz/_faq.php najdete odpověď :)

Doufám, že jste si naší práci vážili, bavilo vás překlad číst a že ikdyž si pár ubožáčků zkopírovalo překlad k sobě, tak víte, kdo je jeho pravým autorem ;-) Koneckonců návštěvnost přes 80.000lidí denně v době "největší slávy", články v novinách i zmínky v tv jsou toho důkazem ..

Tak jsem sem opět zavítal a vidím, že někteří lidé nemohli najít překlad, a tak jsem sem hodil link :) Pokud byste někdo měl problémy, kontakt na někoho od nás je ICQ: 313-108-918

Český překlad v .DOC je ke stažení zde

Ahoj všichni :)

náš překlad už asi máte a tak co bude dál? Percy založil www.dennivestec.cz, který by mohl být takovou náhradou. Já ještě připravuje soubor pár článků, které o nás byly napsány.



Pár slov od Fénix týmu:

U následujícího textu jsme strávili mnoho a mnoho hodin, takže doufáme, že máte z překladu radost, protože z vaší radosti máme radost zase my, překladatelé. Hrozná věta, co? Co byste taky chtěli, po tolika hodinách korekcí ;-)
Tak tedy pokračujme drobným poděkováním:

Začnu u Roxerda, zakladatele Fénix teamu, to je onen Man with the plan, ten, bez něhož bych tento text dnes nemohl psát. Web pouze nezaložil, sám se podílel na překladu a také na upravení a korekci každé kapitoly, které k nám občas od překladatelů dorazily v hrozném stavu. Je to také ten, který nás popoháněl, když nebyl k dispozici Lukáš, další z našich spolupracovníků, ten, jehož stálé pobídky k rychlejší práci zajistily vyšší rychlost překladu.

Nyní poděkování všem překladatelům, bez nichž bychom byli opravdu ztraceni. Zvolna navazuji korektory, kteří byli často zároveň překladateli. Bez nich by bylo nejspíše možné tento text číst, avšak jen stěží tak kvalitní, jak byl. Závěrem pak finální korekce, s níž jsme strávili mnohem více času než jsem tušil: tady děkuji primárně těmto jménům: Melinho, Gorash, Missbee. Doufám že jsem zapomněl málo lidí, těm se předem moc a moc omlouvám, ale znáte to, no ;-)

Přidávám také dík slovenskému týmu Záškodníků, který našemu webu přidal děťátko v podobě slovenského překladu.

P.S. Poslední dík patří vám všem, kteří jste nás četli/čtete/budete číst. Ciao ;-)

strifer

//

Já bych zase rád poděkoval striferovi, bez kterého by překlad rovněž nebyl. Byl k dispozici téměř non-stop, překládal, korigoval, pracoval ze začátku na slovenské verzi a sháněl a dirigoval ostatní překladatele.

Jeho práce si nesmírně cením a myslím si, že největší odměnou jak pro něj, tak pro mě, tak pro všechny ostatní, byly vesměs kladné ohlasy v komentářích a maily, kterých nám příšel nespočet ;-)

Striferovi ještě svůj dík vyjádřím někdy osobně.

e