FENIX TEAM POKRAČUJE

!!!FÉNIX TEAM OPĚT NA SCÉNĚ!!!
POMALU SE NÁM HLÁSÍ REDAKTOŘI A TAK OPĚT OBNOVUJEME ČINNOST, DOUFÁME ŽE KU PROSPĚCHU VŠEM FANDŮM HP .. Zájemci o psaní článků pište na:

ICQ 417-384-865

Nyní mi jedna Slovenka dala k dispozici její pokračování HP7. Pokud se vám to bude líbit, uveřejníme další kapitoly :) Navazuje to přímo na epilog

Sháníme Čechy na překlad fanouškovského pokračování ze slovenštiny do češtiny. Zájemci pište na ICQ 313-108-918

Kapitola č.4: Podaj hlásenie!

Po výdatných raňajkách, ktoré Ginny pripravila sa Harry rozlúčil, pretože potreboval ísť do práce. Jeho pracovná doba nebola pravidelná, nie ako nejaký úradník, ktorý prišiel domov o 5 a trávil večery s rodinou. Niekedy si Harry myslel, že by si to s nejakým takým úradníkom rád vymenil, ale na druhú stranu, robí predsa to, čo vždy chcel. Stal sa bystrozorom.

Zdalo sa to takmer nemožné, veď on, Ron ani Hermiona nemali dokončené vzdelanie. Miesto siedmeho ročníku strávili títo traja Nebelvíri rok hľadaním Voldemortových viteálov, ktoré bolo treba zničiť prv, než Harry zabije Voldemorta. Pre všetkých to bol vtedy ťažký rok, obzvlášť potom pre Harryho, ktorý v poslednom momente zistil, že on je posledný viteál a musí zomrieť, aby mohol byť Voldemort zabitý a nenašiel cestu späť. Ako sa totiž presvedčili, vynaliezavosť a krutosť Lorda Voldemorta nepoznala hraníc. Harry samozrejme naplnil svoj osud a obetoval sa pre všetkých, ktorých mal rád a pre celý kúzelnícky svet.

Akým zázrakov vtedy prežil? Profesor Brumbál považoval lásku za riešenie takmer akéhokoľvek problému, týkajúceho sa Harryho a Voldemorta. Tým, že Harry dobrovoľne šiel na smrť, ktorá mala prísť od samotného Voldemorta, ochránil všetkých svojou obeťou rovnako, to kedysi urobila jeho matka. Áno, aj v tomto prípade bola riešením láska, ktorú Voldemort nepoznal a nechápal. Potom, čo ho Harry skutočne zabil, sa udialo niekoľko vecí. Čarodejnícky svet bol opäť slobodný a strach vystriedalo šťastie a radosť.

No Harry nikdy nezabudol na tých, čo padli za dobrú vec, a kvôli nim sa rozhodol pokračovať vo svojom úsilí vyhnať zo sveta toľko zla, koľko len bude môcť. Lebo zlo je rovnako večné, ako láska. A keď tu nebude Voldemort, zlo si aj tak nájde svoju cestu, aby opäť skrížilo cestu dobru. A ako inak proti zlu bojovať, ak nie ako bystrozor? Preto Harry aj so svojimi priateľmi vďačne prijali ponuku profesorky McGonagalovej, aby nastúpili do siedmeho ročníka a školu dokončili. Stalo sa a on potom nastúpil do dvojročného bystrozorského výcviku.

Znamenalo veľa cestovania, učenie sa čiernej mágie a jediné, čo pri tom Harryho mrzelo, bolo, že nebol na blízku Ginny, ktorá skončila školu spolu s ním. Ale ich vzájomná láska pretrvala. V deň Gininých 17. narodením ju požiadal o roku a dohodli sa, že sa vezmú hneď, ako Harryho výcvik skončí. Dovtedy Ginny pracovala na ministerstve na oddelení športových hier, kde rozvinula svoje schopnosti z famfrpálu, hoci k samotnej hre sa nedostala a občas ju to mrzelo. Ako bolo povedané, tak sa aj stalo. Len čo Harryho výcvik skončil, vystrojili im Ginniny rodičia veľkolepú svadbu, na ktorú nik, ktorú nikto zo zúčastnených určite v živote nezabudne. Obaja pracovali pre ministerstvo.

Harry často cestoval a aby Ginny nebola sama doma, rozhodli sa ostať bývať u jej rodičov. Molly a Artur Weaslyovi boli týmto nápadom prosto nadšení. Bill a Fleur sa od nich odsťahovali hneď po svadbe v tom roku, keď bol Voldemort navždy porazený. Z Georga sa po Fredovej smrti stal viac menej vlk samotár a Ron s Hermionou, ktorí so svadbou nečakali tak dlho a vzali sa hneď po škole, sa presťahovali do Godrikovho dolu.

Takže Weasleovské Doupě nezostalo prázdne len vďaka Harrymu a Ginny. Všetci sa naplno venovali svojim kariéram nejakú dobu. Ron prevzal od Georga obchod a Hermiona sa angažovala v niektorých hnutiach organizovaných ministerstvom, ktoré na jej žiadosť vytvorilo oddelenie na ochranu čarodejných bytostí ako sú škriatkovia. Tak Hermiona konečne doviedla svoj SPOŽÚS ďalej než v škole a stala sa vedúcou tohoto oddelenia. Okrem toho sa stala členkou Bradavickej školskej rady a súdneho starostolca. Harry vážne nechápal, ako to to dievča stíha.
Keď však prišli deti, obe, Hermiona aj Ginny sa svojich prác vzdali a zasvätili život spokojnej rodinnej idylke. Harry a Ginny sa taktiež presťahovali do Godrikovho dolu, do domu Harryho rodičov, ktorý nechali opraviť.

Práve teraz Harry vystupoval z Letaxového krbu na ministertsve. Pozdravil pár okoloidúcich a výťahom sa vyviezol do tretieho poschodia. Mieril rovno do kancelárie ministra. Pozdravil jeho asistentku, ktorá mu oznámila, že pán minister naňho už čaká. Zaklopal na ťažké dobové dvere a stlačil mosadznú kľučku. Dvere povolili a odhalili veľkú svetlú miestnosť s dlhým stolom, okolo ktorého stálo niekoľko stoličiek. V rohu miestnosti stál menší stôl a pri ňom boli prisunuté 2 kreslá. Za stolom sedel kúzelník s tmavou pleťou a náušnicou v uchu. Roky sa už patrične podpísali na jeho tvári, ale úsmev bol stále rovnako žiarivý, keď vzhliadol a uvidel prichádzajúceho Harryho.

„ Vitaj, Harry!“ postavil sa, aby privítal hosťa.

„ Pán minister.“ odpovedal mu úctivo Harry.
„ Koľkokrát ti mám opakovať, aby si mi vravel Kingsley.“ zamračil sa minister, ale zamračený pohľad zmizol tak rýchlo, ako sa objavil a Harry opäť pozeral do tváre usmievajúcemu sa kúzelníkovi.

„ Ja viem, ale... však vieš, ja si ani nezvyknem, Kingsley.“
„ Viem, netráp sa tým, chlapče. Posaď sa.“ ukázal na kreslo oproti nemu a Harry sa posadil.

„ Takže, čo máš pre mňa nové?“ spýtal sa a v očakávaní zdvihol obočie.
„ Bol som skontrolovať Azkaban. Všetko sa zdá byť v poriadku. Mozkomori sa držia výlučne na ostrove a nie sú žiadne známky, že by za posledných niekoľko týždňov prekročili hranice. Okrem toho, väzni sú v stave, že nie sú schopní akejkoľvek vzbury. Niekoľko bývalých smrtijedov už úplne podľahlo a sú mŕtvi.“

„ Máš na mysli niekoho konkrétneho?“

„ Yaxley, Dolohov a Malfoy.“ Harry sa zachmúril pri tej spomienke. Nepáčilo sa mu, čo sa dialo v Azkabane, aj keď s tým nemohol nič urobiť. Kingsley Pastorek zrejme vedel, na čo myslí, lebo prehovoril tichým, ale rozhodným hlasom:
„ Harry, už sme o tom hovorili. nejde to inak. Ani mne sa táto myšlienka nepáči, ale kým sú mozkomori pod naším velením, sú oni ja väzni v bezpečí za hranicami, kde nemôžu nikomu ublížiť. Ver mi, že je to tak najlepšie.“

„ Ja viem, nechajme to. Chcel som ťa požiadať o to, aby mohlo byť telo Luciusa Malfoya vydané jeho synovi.“

„ Čože?“ spýtal sa minister prekvapene.
„ Viem, že štandartný postup je telo spáliť, aby sa predišlo nejakým omylom, ale sám som skontroloval, že je mŕtvy. A nech boli moje vzťahy s Malfoyovými akékoľvek, viem, že Draco naozaj ľutuje svoje mladícke chyby. A jeho matka....Narcissa Malfoyová trpela dosť tým, že znášala večné urážky a ponižovanie od tej doby, čo bol Lucius v Azkabane.“

„ Harry, nie som si istý, či ti rozumiem. Ty chceš chceš niečo urobiť pre Narcissu a Draca Malfoyových?“

„ Počuj, znie to divne, ja viem, ale pre Draca je potupné už len to, čo jeho otec robil. Ale nech bol aký bol, stále to bol jeho otec. Vyrastal som bez otca, viem aké to je a ako veľmi mi chýbal. Teraz som sám otcom a viem, čo to znamená, mať rodinu. A čo sa týka Narcissy, možno si na to zabudol, ale bola to ona, kto mi pred 19 rokmi zachránila život a pomohla mi tým získať šancu premôcť Voldemorta.“
„ Áno, pamätám sa. Vďaka tejto poľahčujúcej okolnosti sa sama vyhla Azkabanu.“ prikývol Kingsly s náznakom zlosti v hlase

.„ Ale ona s Voldemortom nikdy vedome nespolupracovala. Bol to Lucius, kto ju do toho zatiahol, či chcela alebo nie.“

„ Ale Harry, prečo obhajuješ ľudí, čo si to nezaslúžia?“ spýtal sa udivene kingsley.
„ To sa ma pýtaš ty? Ty, ktorý bol vždy zásadový v tom, aby netrpeli nevinní a odsúdení boli len tí, čo si to naozaj zaslúžili? Všetko čo viem je, že hoci tu ženu a jej syna nemám nijak veľmi v láske, sú len nevinnými obeťami ich malicherného a krutého manžela a otca.“

„ Dobre Harry, upokoj sa. Ak ti na tom vážne tak záleží, pošlem Malfoyovi správu, že si môže prísť po telo svojho otca a k si to bude priať, riadne ho pochovať. Súhlasíš?“

„ Dovoľ mi zájsť za ním osobne.“ povedal potichu Harry pozrel ministrovi do očí.
„ Síce nerozumiem tomu, prečo to robíš, ale nedbám. Vždy si bol čestný a spravodlivý, ale niekedy sa mi zdá, že si až príliš veľkorysý.“
„ Ďakujem za dôveru.“

„ Och, nemáš za čo ďakovať. Keby som ti nedôveroval už dávno, sotva by som ťa menoval vedúcim bystrozorského oddelenia. Vedel som, že pod tvojim dozorom budú bystrozori vykonávať len svoju prácu a nie zneužívať svoje právomoci. A keď už sme pri tom, ako pokračuje Tedy?“

Harry sa usmial a pohodlne sa oprel v kresle. „ Pred pár dňami sa vrátil zo svojej misie z Grónska. Dnes príde k nám na večeru. Prehodil som s ním len pár slov na nástupišti Kings Cross, ale vypadal spokojne. jeho výcvik sa blíži ku koncu.“
„ Presne tak, je potreba, aby si ho oboznámil so všetkými oficialitami a pripravil ho na slávnostné prijatie do oddelenia.“

„ Samozrejme, hneď po večeri sa chystám sa s ním o tom pozhovárať.“ prikývol vážne Harry.

„ Dobre, ak teda pre mňa nemáš nič iné, myslím, že sa môžeme rozlúčiť.“
„ Vlatsne...“ „ Áno?“ „ Neviem, ako ti to.... neviem to vysvetliť, ale posledných pár dní som mal veľmi zvláštny pocit.“

„ Pocit, Harry? Aký pocit?“

„ Neviem čo to bolo, akoby akási predtucha niečoho... neviem. Myslel som si, že sa deje niečo v Azkabane, ale tam je všetko v poriadku. Tak som si overil pár kontaktov a nikto si nič zvláštne nevšimol. Ale ten pocit stále mám. Niečo sa deje a ja netuším čo. Ale rozhodne nepôjde o nič dobré.“

„ Hovoril si o tom ešte s niekým iným?“
„ Nie, nechcel som šíriť paniku ak pôjde len o výplod mojej fantázie.“

„ To máš pravdu, ale dobre, že si mi to povedal. Maj sa teda na pozore a ja tiež budem sledovať dianie. Síce dúfam, že sa mýliš, ale bol by som hlupák, keby som nedal na tvoje inštinkty.“

„ V záujme nás všetkých dúfam, že sa moje inštinkty mýlia. Takže zatiaľ ti ďakujem a určite sa zase skoro uvidíme.“

„ Samozrejme. Maj sa Harry a pozdravuj Tedyho.“
„ Budem. Do videnia.“

Keď Harry opustil kanceláriu ministra, zamieril do suterénu, kde bolo oddelenie bystrozorov a vydal sa smerom ku svojej kancelárii. Prechádzal okolo veľkej tabule, kde bolo napísaných pár odkazov. Zbežne ich prezrel, nič z toho nebolo veľmi dôležité. Šlo zväčša o schôdze a rady, kde si bystrozori vymieňajú informácie medzi sebou. Harry sa ich zúčastňoval len občas, Ako vedúci oddelenia dostával do každého zo svojich ľudí podrobné hlásenia, takže týchto medziinformačných schôdzí sa zúčastňoval len výnimočne.

Uprostred chodby, priamo pred zrakmi všetkých okoloidúcich stála sklenená vitrína, ktorú sem nechal postaviť Harry po tom, čo sa stal vedúcim. V tejto vitríne boli vystavené fotky všetkých zosnulých bystrozorov, ktorí prišli o život za posledných 50 rokov.

Harry ich nepoznal všetkých, mnohí tu v oddelení sú tu dlhšie než on, ale aj tak vždy pri pohľade na túto vitrínu mu zovrelo žalúdok. Úplne vpredu boli fotky jeho rodičov, Remusa a Nymphadory a tiež Moodyho. Mnohé ďalšie tváre poznal Harry len z rozprávania svojich kolegov, ale tí, ktorých osobne poznal, mu strašne chýbali. Rýchlo odtrhol zrak z vitríny. Na dnes bolo spomínania viac než dosť. keď sa za ním zavreli dvere kancelárie, vydýchol si a pomaly prešiel k svojmu stolu. Ležali tu nejaké odkazy, ktoré čakali na vybavenie a pribudlo pár nových hlásení od bystrozorov vo výcviku, vrátane hlásenia od Tedyho. Sadol si a začal ich čítať jedno po druhom.

Dnes to nevypadalo na žiadnu prácu v teréne a Harry bol za to naozaj rád. Hoci bol iba obed, tešil sa na večer, ktorý strávi v kruhu svojich priateľov a bude tam aj Teddy. Odkedy sa Harry stal jeho kmotrom, staral sa oňho ako najlepšie mohol. Nemohol ho vychovávať, o to sa postarali Nyphadorini rodičia, ale Harry sa vždy uistil, že mu nič nechýba a jeho podpora bola najmä morálna. Vytvorili si spolu pekný, priateľský vzťah, asi ako Harry so Siriusom.

Dúfal, že je Teddymu aspoň taký dobrý kmotor, akým bol Sirius jemu, hoci s ním nemohol byť. Silou vôle sa prinútil myslieť na prácu a sústrediť sa na hlásenia, ktoré obsahovali aj tie najmenšie detaily, ktoré boli jeho ľudia schopní zachytiť.

Kapitola č.3: Čo bolo a čo je

Zatiaľ čo život v Bradaviciach pomaly plynul a dostával sa do normálnych koľají, svoj život žili aj ľudia mimo Bradavice. A to tí, ktorých životy boli s Bradavicami a ľuďmi v nich spojené veľmi silným putom.

Asi 36 ročný, čiernovlasý muž sedel za okrúhlym stolom a so šálkou kávy v ruke čítal prvý list, ktorý dostal do svojho syna.

Bol v kuchyni sám, keď priletela sova s poštou a keď uvidel Hedvigu, srdce sa mu rozbúšilo. Jeho sova tíško zahúkala, keď ho zbadala a zletela z okennej rímsy priamo k nemu.

„ Čo si mi to priniesla, Hedviga?“ nežne pohladil snežnú sovu po hlave a odviazal jej zvitok pergamenu z nohy.

Vedel, od koho ten list je. Keď do školy nastupoval jeho najstarší syn, James, prial si novú sovu a vybral si veľkého výra. Ale Albus nie. Vždy sa mu páčila najviac Hedviga a poprosil otca, či by mu ju požičal miesto aby mu kupoval novú sovu. Tomuto prianiu svojho syna nemohol Harry odolať a keďže Hedviga nevypadala, že by jej to vadilo, súhlasil. Teraz je tu a prináša mu prvý list jeho mladšieho syna.

Veľmi mu chýbal. Rovnako ako James, ale na jeho neprítomnosť si už v priebehu minulého roku postupne zvykol. Miloval oboch svojich synov, samozrejme, ale odlúčenie od Ala ho bolelo akosi viac. Ale mohlo to byť tým, že Alovým odchodom mu v dome nezostal ani jeden syn. Keď pred rokom odišiel do školy iba James, Al trávil s otcom veľmi veľa času a pomohol mu prekonať odlúčenie s Jamesom. Ale teraz? Obaja sú teraz v Bradaviciach. Vedel, že tam sú v bezpečí, ale jeho smútok to ani v najmenšom nezmenšilo. Tento list ho nesmierne potešil. Ubehli len 2 dni od doby, čo sa s chlapcami rozlúčil na stanici a odvtedy netrpezlivo vyzeral oknom Hedvigu každý deň. Konečne je to tu. Rozvinul pergamen a pousmial sa pri pohľade na mierne kostrbaté písmo.

Začal čítať.

Drahý ocko a mamička,Bradavice sú úžasné, presne ako ste vraveli. Nemôžem veriť tomu, že som naozaj tu a vidím to všetko na vlastné oči. Učitelia sú veľmi milí, zvlášť profesor Longbottom a strýko Weasly, a samozrejme Hagrid. Pani riaditeľka je naozaj prísna, ale spravodlivá. Včera sme mali prvú hodinu lektvarov, nechtiac sa mi podarilo roztaviť kotlík, ale profesor Křiklan to našťastie komentoval slovami, že nie každý Potter má nadanie na lektvary. Čo tým myslel, ocko? Myslel som, že ti ten predmet nikdy veľmi nešiel. Asi môžem byť rád, že ma neučí profesor Snape ako teba, však

Aj keď stále neverím, že bol taký zlý ako ty vravíš.
Pri týchto slovách sa Harry zastavil a nechal svoju myseľ zablúdiť niekoľko rokov spať na svoju prvú hodinu lektvarov. V ušiach mu zneli Snapove slová:

„ Sláva zrejme nie je všetko, Potter.“

Dnes sa pri tejto spomienke len usmial a ľutoval, že nemal možnosť lepšie poznať učiteľa lektvarov skôr, než až po jeho smrti, kedy mu zveril svoje spomienky. Vďaka nim Harry videl skryté úmysly v činoch svojho učiteľa a nemohol k nemu viac cítiť nenávisť. Vlastne cítil obdiv k tomu mužovi, ktorý mu niekoľkokrát zachránil život, aj keď to robil len z lásky k jeho matke. Jeho spomienky sa vracali príliš ďaleko do minulosti a Harry pocítil úzkosť. Rýchlo ich zaplašil a pokračoval v čítaní listu.

Na hodine kúzelných formulí sme sa učili Wingardium leviousa. Podarilo sa mi asi na tretí pokus, ale samozrejme Rosie ho dokonale zvládla na prvý.

Pri tejto vete sa Harry skutočne rozžiaril. Spomenul si na svoju prvú hodinu s Kratiknotom a Hermionino Wingardium. Je to už tak dávno, a predsa mu to pripadá ako včera. Ich deti sú teraz tou generáciou, ktorá zaujala ich miesto v Bradaviciach a vypadá to, že história sa opakuje. Rosie zdedila svoj bystrý um po Hermione a Bradavice tak získali znovu jednu z najinteligentnejších študentiek. Nepochyboval o tom, že Rosie sa svojej mame vo všetkom hravo vyrovná. A s v spojením s Ronovými povahovými črtami ju možná v mnohom prekoná. Harry sa uškrnul.

V ostatných predmetoch sa mi tiež celkom darí. Najradšej mám starostlivosť o kúzelné tvory, na prvej hodine nám Hagrid ukazoval jednorožce.Ocko, ešte som ti nenapísal o roztrieďovaní. Som v Nebelvíre, ale bál som sa, pretože klobúk ma chcel poslať do Zmijozelu. Pochopil som dobre, že teba tam chcel poslať tiež, oci? To je zvláštne, nemyslíš? Som rád, že som v Nebelvíre, mám tu už pár kamarátov a tiež Jamesa a Rosie. James mi veľmi pomáha, skutočne ocko. Myslel som, že bude protivný tak ako bol cez prázdniny, ale správa sa ako môj veľký brat a ochraňuje ma pred ostatnými, nie že by som to potreboval, ale som za to rád.

Veľmi mi chýbate, všetci. Ty aj mamička, aj Lili. Dokonca s ňou nebudem môcť ani osláviť jej narodeniny. Ale pošlem jej aspoň pozdrav a darček po Hedvige. Už musím končiť, končí nám večierka a profesor Longbottom trvá na tom, aby sme už išli spať. Všetkých vás mám veľmi rád a posielam vám pusy.
S láskou Váš AL.

Harry ešte raz očami preletel celý list a v očiach sa mu objavili slzy. Keď začul približujúce sa kroky, rýchlo ich zaplašil a vzhliadol od listu smerom k svojej žene. Dlhé ryšavé vlasy jej splývali na ramená a jej žiarivé a usmievavé oči na neho s láskou hľadeli. Bola nádherná, ako vždy. Keď vošla do kuchyne, zbadala jeho červené oči. Slzy síce potlačil, no ona ho poznala tak dokonale, že ju neoklamal.

„ Čo sa stalo?“ spýtala sa opatrne. Bála sa, že šlo o nejakú zlú vec.

Žili spokojne už niekoľko rokov, no nik z nich nikdy nezabudol na hrôzu, ktorá sa odohrala takmer pred dvadsiatimi rokmi. A všetkých niekde vo vnútri desila myšlienka, že by sa to niekedy mohlo opakovať. Harry sa však len zoširoka usmial a podal jej list. Prekvapene naň pozrela a keď spoznala Alov rukopis, pochopila. Podišla k Harrymu a pobozkala ho.

„ Viem, že ti chýbajú, ale nemôžeme ich pri sebe držať navždy. V Bradaviciach sú v poriadku, sám vieš ako veľmi si to tam mal rád.“ usmiala sa naňho a sadla si mu na kolená. Potom si prečítala list až do konca a usmievala sa ešte viac.

„Teba chcel klobúk naozaj poslať do Zmijozelu? Myslela som, že si to vravel Alovi, len aby sa nebál.“ skonštatovalal prekvapene.

„ Vlastne som ho presvedčil, aby ma tam neposlal. Vieš, tesne predtým tam zaradil Draca Malfoya a ja som s ním nechcel byť v jednej falukte.“
„ Prečo si mi to nikdy nepovedal? Myslela som, že by si nechcel do Zmijozelu kvôli Voldemortovi.“

„ Vtedy som nad tým tak nepremýšľal. Ale Draco bol veľmi namyslený a sprotivil sa mi v prvej sekunde, čo som ho uvidel.“

„ A teraz? Stále ho nenávidíš?“ spýtala sa Ginny opatrne.

„ Nie“ potichu jej odvetil. „ Draco oľutoval svoje chyby. Niektoré síce už nenapraví, ale nie všetko bola len jeho chyba. Za veľa z toho môže jeho výchova.“ zamračil sa Harry a spomenul si nielen na Draca, ale aj na jeho otca, Luciusa.

„ Nevravím, že som mu všetko odpustil, ale nemôžem povedať, že by som ho nenávidel.“ dokončil trpko. Jeho spomienky blúdili opäť hlboko do minulosti. Jeho tvár sa zachmúrila a Ginny vedela, ktorým smerom sa uberá myseľ jej manžela. Tak veľmi mu chcela pomôcť, no vedela, že pocit viny je niečo, čoho sa Harry nikdy nezbaví. Vždy sa bude trápiť kvôli tomu, že nezachránil všetkých a že nechal zomrieť svojich najbližších. Objala ho ešte pevnejšie a zašepkala mu do ucha:

„ Netráp sa, Harry. Prosím, nie znova.“ jej hlas znel tak nežne a vrúcne, že tentokrát sa Harry naozaj neovládol a nedokázal potlačiť slzy.

Ginny ho pobozkala a potom spočinuli v objatí. Milovali sa navzájom tak veľmi.... Harrymu chvíľu trvalo, kým svoje myšlienky opäť zahnal do najtmavšieho kúta svojej mysle, kde doteraz prebývali. Už si myslel, že sa toho zbavil, že už to prekonal, no občas, vo chvíľach ako je táto si spomenul na všetkých, ktorých v poslednej bitve stratil. Na svojich rodičov, ktorí zomreli kvôli nemu, aby on mohol žiť. Na Siriusa, ktorý zomrel kvôli jeho nerozvážnosti, na Cedrika, ktorý bol len v nesprávny čas na nesprávnom mieste a nakoniec na tých, ktorí statočne bojovali proti

Voldemortovi pred 19-timi rokmi v Bradaviciach. Remus, Tonksová, Fred a ďalší.... Tento pocit viny ho zaplavoval a ochromoval, keď ho najmenej čakal. Vyšiel na povrch vždy, keď sa cítil nesmierne šťastný. A prečo vtedy? Zrejme preto, aby si spomenul, kto všetko musel zomrieť preto, aby on toto šťastie mohol zdieľať s jedinou ženou, ktorú kedy miloval. Aby sa o svoje šťastie a radosť mohol deliť so svojimi deťmi, na ktoré bol neskonale hrdý a ktoré nadovšetko zbožňoval.

Pozrel na Ginny a znova, snáď po stý krát si uvedomil, aké má obrovské šťastie, že ju má po svojom boku.

„ Milujem ťa.“ zašepkal a pobozkal ju.

Usmiala sa naňho a dúfala, že najhoršie Harryho myšlienky sú opäť zavreté niekde v temnote. Postavila sa a zamierila ku kuchynskej linke. Naliala si do pohára kávu a posadila sa na vedľajšiu stoličku. Mávnutím hulky začala pripravovať raňajky pre troch.

„ Dopoludnia príde Hermiona s Hugom, pomôže mi s prípravou Lilinej oslavy narodením.“ oznámila veselo a pozrela na manžela, čo na to povie. Ten len spokojne prikývol.

„ Ty s Hermionou dáte dohromady čokoľvek si zmyslíte. Určite to bude krásna oslava.“
„ Dúfam, keď už tu nemôžu byť chlapci, chcem aby si svoje narodeniny užila najlepšie, ako je možné.“

V tých slovách Harry cítil smútok. Aj Ginny bolo smutno, o tom nebolo pochýb, len to vedela lepšie skrývať. Každodenná starostlivosť o deti jej dala naozaj zabrať, zvlášť keď Harry nie je doma a ona ostala s deťmi sama. Obdivoval, s akou bravúrnosťou to všetko zvládala, kvôli rodine sa vzdala svojej práce a žila len pre svoje deti a Harryho. Takže si teraz trochu vydýchla, keď bola doma len s Lili, dievčatko bolo veľmi rozumné a mame dosť pomáhalo. Ale chlapci jej rovnako chýbali. V jednom okamihu sa ich pohľady stretli a obaja si rozumeli. Nie je na svete nič krajšie, než byť rodičmi.

Ginny sa postavila a zamierila ku schodom.
„ Lili!“ zavolala a čakala na odpoveď. Žiadna neprišla.

„ Zájdem po ňu.“ ponúkol sa Harry a v mihu bol na schodoch. Potichu otvoril dvere do dcérinej izby a pohľadom blúdil po útulnej izbičke. Našiel ju. Stála pred veľkým zrkadlom a prezerala sa. Harry s úsmevom pozoroval svoju dcéru, ktorá svojej matke akoby z oka vypadla. Rovnaké ryšavé vlasy, rovnaké pihy na tvári, Ginnine oči a ústa, to všetko úplne akoby zmenšená kópia jeho ženy. Spomenul si opäť na Ginny, keď ju videl prvý krát na Kings Cross. Keď Lili zbadala jeho obraz v zrkadle, zapýrila sa a prekvapene zhíkla.

„ Oci!!!!!“ otočila sa a vrhla sa otcovi okolo krku. Harry teraz už úplne vstúpil do izby a odniesol dcéru smerom k posteli, kde ju položil.

„ Mamička nám pripravila raňajky, rýchlo sa prezleč a príď za nami, dobre?“ Dievčatko nadšene prikývlo a vyskočilo z postele, aby sa v momente rozbehlo ku skrini, odkiaľ vytiahlo zelené šaty s drobnými kvietkami.

„ Čo povieš na tieto, oci?“ spýtala sa so záujmom a čakala na odpoveď.

„ Budeš v nich vypadať ako princezná. Tak teraz šup do kúpeľne, nech na nás mama dlho nečaká.“ popohnal ju a pomaly zišiel dole za Ginny.

Pohodu, ktorá vládla v tomto dome si hlavne on naplno vychutnával. Nikdy nepoznal, čo je to mať skutočnú, milujúcu rodinu. Ale teraz to nikomu nedovolí ho o to šťastie pripraviť. Nedovolí to ani svojim spomienkam, ktoré tu a tam vylezú z toho tmavého kúta v jeho mysli, ale on bude proti nim bojovať. Kvôli tejto rodine to naozaj stojí za to, bojovať s čímkoľvek, čo by sa mu mohlo postaviť do cesty.

Navštivte www.tipandwin.cz a zasoutěžte si spolu s ostatními fanoušky o 15,000 Kč :)
Nevíte, jak soutěžit? Zde : http://www.tipandwin.cz/_faq.php najdete odpověď :)

Doufám, že jste si naší práci vážili, bavilo vás překlad číst a že ikdyž si pár ubožáčků zkopírovalo překlad k sobě, tak víte, kdo je jeho pravým autorem ;-) Koneckonců návštěvnost přes 80.000lidí denně v době "největší slávy", články v novinách i zmínky v tv jsou toho důkazem ..

Tak jsem sem opět zavítal a vidím, že někteří lidé nemohli najít překlad, a tak jsem sem hodil link :) Pokud byste někdo měl problémy, kontakt na někoho od nás je ICQ: 313-108-918

Český překlad v .DOC je ke stažení zde

Ahoj všichni :)

náš překlad už asi máte a tak co bude dál? Percy založil www.dennivestec.cz, který by mohl být takovou náhradou. Já ještě připravuje soubor pár článků, které o nás byly napsány.

Pár slov od Fénix týmu:

U následujícího textu jsme strávili mnoho a mnoho hodin, takže doufáme, že máte z překladu radost, protože z vaší radosti máme radost zase my, překladatelé. Hrozná věta, co? Co byste taky chtěli, po tolika hodinách korekcí ;-)
Tak tedy pokračujme drobným poděkováním:

Začnu u Roxerda, zakladatele Fénix teamu, to je onen Man with the plan, ten, bez něhož bych tento text dnes nemohl psát. Web pouze nezaložil, sám se podílel na překladu a také na upravení a korekci každé kapitoly, které k nám občas od překladatelů dorazily v hrozném stavu. Je to také ten, který nás popoháněl, když nebyl k dispozici Lukáš, další z našich spolupracovníků, ten, jehož stálé pobídky k rychlejší práci zajistily vyšší rychlost překladu.

Nyní poděkování všem překladatelům, bez nichž bychom byli opravdu ztraceni. Zvolna navazuji korektory, kteří byli často zároveň překladateli. Bez nich by bylo nejspíše možné tento text číst, avšak jen stěží tak kvalitní, jak byl. Závěrem pak finální korekce, s níž jsme strávili mnohem více času než jsem tušil: tady děkuji primárně těmto jménům: Melinho, Gorash, Missbee. Doufám že jsem zapomněl málo lidí, těm se předem moc a moc omlouvám, ale znáte to, no ;-)

Přidávám také dík slovenskému týmu Záškodníků, který našemu webu přidal děťátko v podobě slovenského překladu.

P.S. Poslední dík patří vám všem, kteří jste nás četli/čtete/budete číst. Ciao ;-)

strifer

//

Já bych zase rád poděkoval striferovi, bez kterého by překlad rovněž nebyl. Byl k dispozici téměř non-stop, překládal, korigoval, pracoval ze začátku na slovenské verzi a sháněl a dirigoval ostatní překladatele.

Jeho práce si nesmírně cením a myslím si, že největší odměnou jak pro něj, tak pro mě, tak pro všechny ostatní, byly vesměs kladné ohlasy v komentářích a maily, kterých nám příšel nespočet ;-)
Striferovi ještě svůj dík vyjádřím někdy osobně.